Harmónia Keplerovho sveta

pridal: Piatko Bohuslav | | zobrazení: 947
Príbeh človeka, ktorý odmietol konvertovať ku katolicizmu, bol exkomunikovaný z evanjelickej cirkvi, opäť odmietol vstúpiť do katolíckej cirkvi a zostal verný svojmu svedomiu. Jeho zákony pohybu planét aj ďalšie jeho vedecké objavy sú všeobecne známe. Tento článok je o jeho neústupnej viere a jeho mystike rozumu. Johannes Kepler sa narodil 27. 12.1571 v luteránskom kraji – v mestečku Weil der Stadt neďaleko Stuttgartu. Od jedenástich študoval vďaka štipendiu vojvodu Christopha von Württemberg v internátnych latinských cirkevných školách, podobne ako stovky ďalších talentovaných chudobných chlapcov z Württemberskeho vojvodstva. Miestny vojvoda bol nepochybne osvieteným vládcom, keď už v 16. storočí mal funkčný systém štipendií pre sociálne slabšie vrstvy. Tübingen Johannes Kepler študoval teológiu od roku 1587 na univerzite v Tübingene. Tamojší učitelia teológie sa pri výkladoch Písma opierali o Formulu svornosti (1580), ostro vystupovali proti pápežovi a varovali pred kalvinistami. Luteránstvo bolo preňho viac než náboženstvom predkov. Malo pre neho hlboký zmysel. Vnímal ho ako náboženstvo, ktoré nikdy nežiadalo, aby podriaďoval svoj rozum inej autorite než Bohu, Bohu, ktorého myšlienky sú zjavené v Biblii a v spisoch cirkevných otcov. Miloval teológiu, vedel čítať nemecky, latinsky, hebrejsky a grécky. Bol veľmi usilovný, vo všetkých vyučovacích predmetoch výborný, ale povahou bol prudký a vášnivý v diskusií, prežúval myšlienky a nebol príliš taktný v rozhovore s tými, ktorí nestíhali rovnako rýchle a presne premýšľať ako on. Bol vtipný, dokonca sarkastický... Jeho srdce priťahovali hviezdy a to ho viedlo k štúdiu oblohy. Profesor matematiky (teda aj astrológie, astronómie, fyziky) Michael Mästlin mu požičal Kopernikovu knihu O obehu nebeských telies (vydanej v roku 1543). Bol to akt dôvery. Kniha bola vzácna a nebezpečná. Jednoduchosť a elegancia Koperníkových myšlienok ho nadchla. V roku 1593 napísal prácu, v ktorej popisoval, ako by vyzerala Zem pri pohľade z Mesiaca a chcel o tom verejne diskutovať. Atmosféra školy však k tomu nebola priaznivá. Profesori teológie začali premýšľať, či je vhodné, aby sa z neho stal kazateľ... Na tajnej schôdzi sa vedenie fakulty zhodlo na tom, že študenta Keplera, ktorý nielen že obdivoval Kopernika, ale nechcel nadávať na kalvínov a spochybňovať niektoré články Formuly svornosti vyšle vyučovať matematiku do rakúskeho mesta Graz. Graz Na jar 1594 pricestoval 22-ročný Johanes Kepler do Grazu, kde sa stal učiteľom matematiky. Ako vždy, aj v tomto zvrate svojho života hľadal ruku Božiu. Začal sa s láskou venovať matematike, geometrii a astronómii. „Umelci poskytujú potešenie očiam, hudobníci dávajú radosť ušiam. Ak astronómovia prinášajú potešenie pre myseľ, má to snáď menšiu hodnotu? Nechal by Boh, ktorý nič nerobí bez plánu, samotnú myseľ bez potešenia?“ Podľa Keplera zjavuje Boh pravdu cez prírodu, aby pôsobila ako biblia bez slov. Seba vnímal ako kňaza prírody dešifrujúceho túto knihu. V Grazi napísal svoje prvé veľké dielo Mysterium Cosmographicum (Tajomstvo vesmíru). No v tom čase už prišla do Grazu protireformácia, ktorú sem priniesol v roku 1596 mladý, príliš horlivý arcivojvoda Ferdinand. Tu sa oženil s mladou vdovou Barbarou Müller. Keplerova rodina prechádzala smutnými obdobiami: prvý syn aj dcéra zomreli. Kepler upadol do zúfalstva. Uprostred smútku začal premýšľať o koncepcii novej knihy s názvom Harmónia sveta: „V srdci sveta je ukrytý obraz Stvoriteľa, kopia božej mysle. Boh dal človeku rozum, dar rozmýšľať, najbožskejšiu vlastnosť zo všetkých. Harmónia hovorí k duši o transcendentálnom svete, kde Boh sedí na tróne a načúva hudbe, ktorú vytvárajú hviezdy. Boh chce, aby sme ho poznali, keď nás stvoril podľa svojho obrazu, prial si, aby sme s nim zdieľali jeho vlastné myšlienky.“ (Knihu dopísal a vydal až v roku 1619) Protireformácia zatiaľ silnela a jej dôsledky siahali na každodenný život ľudí. K jej definitívnemu úderu prišlo v Grazi dňa 31. 7. 1611. Každý muž musel prísť do kostola a v prítomnosti arcivojvodu Ferdinanda nahlas odpovedať na otázku, či sa stane katolíkom. Na Keplera došiel rad tretí deň a on nahlas pred plným kostolom svedkov povedal Nie. Kvôli svojmu presvedčeniu musel aj s rodinou do 45 dní opustiť mesto. Praha Boh otvoril Keplerovi cestu k Tychovi de Brahe do Prahy. Najskôr bol Tychovým spolupracovníkom a po jeho náhlej smrti v roku 1601 sa stal cisárskym matematikom a osobným astrológom Rudolfa II. V Prahe, zápasiac s finančným nedostatkom aj s nespokojnosťou manželky, objavil prvé dva zákony pohybu planét. V roku 1609 vyšla jeho kniha Astronomia Nova, jeden zo základných textov modernej astronómie. Napätie medzi katolíkmi a protestantmi stúpalo. V Prahe sa bojovalo. V roku 1609 navštívil preto vojvodu v Stuttgarte a žiadal o miesto v jeho vojvodstve. V liste mu napísal, že je ochotný podpísať Formulu svornosti s jednou výhradou – priťahovala ho totiž kalvínska doktrína prijímania sviatosti. To bol jediný článok, v ktorom súhlasil s kalvinistami. Písal, že nevie, prečo by luterán nemohol nazvať človeka s kalvinistickým názorom na prijímanie pravým bratom v Kristovi. Je čas zmieriť sa kalvinistami a uzavrieť mier s kalvínskym Falckom – napísal vojvodovi. Netušil, že list sa dostane do rúk konzistória a bude použitý proti nemu. Vojvoda mu síce bol naklonený, ale z pohľadu konzistória bol Kepler jednoznačne kacírom. Linz – exkomunikácia V roku 1611 ďalšie deti – syn Fridrich, neskôr chorľavá Barbara. V roku 1612 zomiera cisár Rudolf II. Kepler bol naďalej cisárskym matematikom, ale cisár Matyáš mu dovolil žiť v Linzi. Johannes Kepler a jeho dve deti Susana a Ludwig odišli teda z Prahy do Linzu. Miestnym evanjelickým farárom tu bol Daniel Hitzler, ktorý bol tiež štipendistom z Tübingenu. Kepler ho požiadal o povolenie pristupovať k večeri Pánovej. Hitzlerovou podmienkou však bolo, aby podpísal Formulu svornosti, čo Kepler, odmietol. Napätie medzi ním a konzistoriom evanjelickej cirkvi Augsburskeho vyznania sa zvyšovalo. V roku 1619 ho vlastná cirkev nakoniec exkomunikovala preto, že odmietol bez výhrad podpísať Formulu svornosti. V Linzi sa po druhýkrát oženil so Susanou Reuttinger a tentokrát to bolo šťastné manželstvo. Matka Katarína Keplerova matka Katarína žila v mestečku Leonberg neďaleko Stuttgartu. V roku 1615 ju obvinili z čarodejníctva. V tomto luteránskom mestečku s približne 600 obyvateľmi luteráni popravili šesť čarodejníc za jeden jediný rok. Kepler sa stal obhajcom svojej matky. Súd ny proces sa ťahal roky. Napriek jeho snahe bola matka Katarína v rokoch 1620–21 štrnásť mesiacov vo väzení a bola odsúdená na trest zastrašovaním. Kepler vnímal, že útok na matku bol mierený na neho. Keď ho exkomunikovali z luteránskej cirkvi, prejavili o neho záujem jezuiti. S mnohými z nich mal priateľské vzťahy, písal si s nimi, hádal sa s nimi o viere, prijímal ich pohostinnosť počas svojho cestovania. Prestup na katolicizmus však odmietal, zostal verný svojmu presvedčeniu. V dobe plnej utrpenia a bojov jeho myseľ opäť priťahovalo hľadanie harmónie, ktoré mu bolo útechou v časoch, keď bola väznená jeho matka, keď prežíval smrť svojich detí. Pojem Harmónia sa uňho spájal s filozofiou, astronómiou, geometriou, hudbou a teológiou. Pre Keplera má slovo harmónia presný matematický vzor. Harmónia obsahovala to, v čo veril, či už išlo o vedu alebo o Boha. Božská harmónia bola jeho odpoveďou na trápenie sveta. Do jej stredu umiestnil geometriu, kvôli tajomnej štruktúra vesmíru. Tretí zákon pohybu planét bol preňho ďalším pohľadom do myšlienok samotného Boha, pohľadom, ktorý je jadrom keplerovho mysticizmu. Jeho radosť spočívala v dokonalej kráse matematiky, ktorú vyjadril v mystických pojmoch. „Myseľ je ľudská duša načúvajúca vesmíru a nachádzajúca tu rezonanciu s mysľou Boha.“ (Harmónia sveta, 1619). V roku 1627 dokončil svoje vrcholné dielo, dielo, ktorým ho poveril už Rudolf II. – spracovanie pozorovaní Tycha Brahe pod názvom Rudolfínske tabuľky. Knihu tlačili v Linzi, kde zúrila protireformačná vojna. Časť knihy zhorela. Kepler aj s rodinou boli nútení utiecť z mesta. Musel sa však postarať o svoju knihu – odišiel teda vytlačiť zhorenú časť do inej časti Nemecka. Keď boli Rudolfínske tabuľky na svete, zaniesol ich Ferdinandovi II. – cisárovi, ktorý ho donútil opustiť Graz v roku 1600. Oprávnene sa obával, že Ferdinand bude od neho opäť žiadať aby sa stal katolíkom. Stalo sa a Kepler znovu odmietol. Sagan Útočisko našiel u generála Alberta z Vajdštejna, katolíka, ktorému kedysi zostavil horoskop. Generál si Keplera vážil a od roku 1628 mu umožnil žiť na svojom území v Poľsku v meste Sagan Protireformácia však prišla aj sem. Hoci bol pod Valdštejnovou ochranou, neustále ho sledovali a ľudia sa mu vyhýbali. Zažil tam však aj šťastné chvíle. Dcéra Susana sa vydala, manželka Susana porodila ďalšie dieťa, syn Ludwig študoval v Tubingene medicínu. Regensburg V roku 1630, keď švédsky kráľ Gustáv Adolf napadol Nemecko a postavil sa na obranu protestantov, cisár Ferdinand zvolal zjazd kniežat voličov do Regensburgu. Kepler sa vybral na zjazd a do Linca kvôli peniazom, na ktoré mal právo a ktoré mu, ako zvyčajne veľmi chýbali v rodinnom rozpočte. Cestou ochorel. Zomrel 15. 11. 1630 v Regensburgu. Spôsob, akým bojoval s ťažkosťami a utrpením, vernosť presvedčeniu a schopnosť hľadať a nachádzať odpovede na otázky, ktoré nás presahujú robia Johannesa Keplera našim stálym súputnikom. (Johannes Kepler si písal s mnohými významnými ľuďmi svojej doby. Aj na základe jeho rozsiahlej korešpondencie vznikla kniha J. A. Connora: Keplerova čarodejnice, podľa ktorej článok spracovala Jana Camara