O sektárstve a sektách

pridal: Ondrej Garaj | | zobrazení: 1103
Sekty – aktuálna téma našej náboženskej pluralitnej kultúry. Na trhu náboženskej ponuky je pre bytok možností. Preto sa pokúsime pozrieť na niektoré aspekty a príčiny príťažlivosti siekt, či inej novodobej religiozity, v širšom kontexte. Keďže sekta je pojem súvisiaci s náboženskosťou človeka, je potrebné uviesť aspoň niekoľko stručných všeobecných poznámok o náboženskosti. Treba si uve domiť, že ani pojem „náboženstvo“ v modernom neutrálnom a popisnom význame nepozná ani biblická hebrejčina, ani Nový zákon. Náboženskosť človeka, alebo cudzím slovom religiozita je konštantou kultúrneho sveta.. To je v rozpore s donedávna u nás prezentovaným a „odborníkmi“ zastávaným názorom o postupnom vymieraní či zanikaní náboženstva a rôznych foriem religiozity. Človek je zásadne náboženský tvor, to znamená, že nemá voľbu medzi tým, či bude náboženský, alebo nebude náboženský. Istá miera slobodnej voľby človeka pozostáva len v tom, ako bude realizovať svoju náboženskosť. Keďže človek je tvor náboženský, ľudia sú schopní uveriť čomukoľvek, ako to výstižne vystihol reformátor Kalvín: Človek je továreň na modly. Ďalším, zatiaľ ešte v dostatočnej miere neakceptovaným dôsledkom tejto skutočnosti je, že náboženská neutralita kultúry je ilúziou: každý z nás a všetky ľudské spoločenstvá žijú v istých kultúrnych a myšlienkových systémoch, ktoré sú zásadne ovplyvnené náboženstvom, z ktorého povstali. Napríklad to, ako sa obliekajú alebo neobliekajú ženy v Európe, je dané obrazom človeka v našej kultúre, ktorý vychádza zo židovsko-kresťanského obrazu človeka. Aj samotná religionistika, ako odbor, nevznikla v iných kultúrach, ale práve v tejto. Príťažlivosť a nebezpečenstvo siekt Čo je sekta? Krátka, ale zložitá otázka. V našom jazykovom prostredí sa toto slovo zväčša používa na vyjadrenie viacerých náboženských skutočností. Najrozšírenejšie použitie je na označenie ktorejkoľvek odštiepenej náboženskej, ale aj politickej skupiny od pôvodnej. V ďalšom význame sa používa na označenie niektorého druhu novej religiozity. Zástupne sa používa tiež na označenie spravidla menej rozšíreného náboženského kultu. Sektou označujú tradičné kresťanské skupiny iné, spravidla odštiepenecké, kresťanské skupiny. Zo všeobecného hľadiska pokladáme za sektu (kult) takú formu deformovanej religiozity, ktorá vedie k redukcii niektorých základných atribútov človeka s rôznou mierou nebezpečnosti. Kresťanská obnova versus sekty Pre kresťanstvo je typické, že v ňom vznikajú rôzne obnovné prúdy, ktoré sa snažia vyvážiť irelevantnosť dominantného prúdu. Tieto obnovné hnutia sa môžu vyznačovať prvkami, ktoré nachádzame aj u siekt. Niektoré obnovné hnutia sa skutočne v priebehu času stanú sektou. Iné obnovné hnutia však v priebehu času získali všeobecnú dôveru, napriek tomu, že v čase ich vzniku boli označované za sektu. Zodpovedné posúdenie obnovného hnutia v cirkvi, v čase jeho vzniku, je nesmierne dôležité: hrozí totiž nebezpečenstvo, že Pánom Bohom vnuknutú a darovanú obnovu zavrhneme a vyhlásime za nepriateľstvo voči Bohu. V takomto prípade môže dochádzať k paradoxu, že viacej znakov sektárskeho myslenia môžeme nájsť u nositeľov pravovernosti, ako u nositeľov obnovného hnutia v tej- ktorej kresťanskej cirkvi. Hlavným znakom sektárskeho myslenia v cirkvi je zneužívanie cirkevnej moci, vnútri i navonok, na potláčanie pozitívnej kresťanskej alternatívy. Naprieč cirkevným spektrom sa môžu vyskytovať iné typy sektárskeho myslenia: rôzne typy fanatizmu a neprimeraného exkluzivizmu, ktoré svoju identitu odvodzujú najmä z popierania iných kresťanov. Cirkev, ktorá zjavuje Ježiša Krista je pre ľudstvo nádejou a záchranou. Je tým najlepším, čo je ľudstvu dané. Ale jej skazená podoba je jedna z najhroznejších a je nebezpečenstvom pre kultúru a civilizáciu. Oddanosť verzus fanatizmus So sektami, kultami a novodobou religiozitou súvisí aj problematika vzťahu oddanosti a fanatizmu. Naša kultúra začala odmietať akúkoľvek oddanosť ako formu fanatizmu a preferuje vlažnosť. Napriek tomu, ale zdravá spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sú fanaticky oddaní službe dobru, napriek tomu, že nie sú fanatici. Tu je rozlišovacím kritériom schopnosť kritického myslenia. Fanatici, na rozdiel od veci oddaných ľudí, nie sú spravidla schopní kritického myslenia a odstupu pri posudzovaní svojho presvedčenia. Niektoré nebezpečenstvá siekt, kultov a pseudonáboženských smerov: Náboženstvo, ktoré človeka odľudští. Odcudzí ho prirodzeným ľudským túžbam a potrebám. Vytvára umelé, náhradné, vykonštruované ľudstvo. U takto pokrúteného človeka zakrýva svätuškárstvo jeho prirodzene dobré a zlé ľudské vlastnosti. Môže sa skončiť až v pudov, potrieb, prípadne autonómie, vyskytujúca sa aj v deformovanom kresťanstve). Postupná strata posvätnej dimenzie života vrcholiaca v skepse a cynizme modernej civilizácie vedie k frustrácii významnej ľudskej potreby: nenaplneniu schopnosti reflektovať Boha či transcendentno. Z hĺbky ľudskej duše sa ozýva potreba úcty, túžba po sakrálnych skutočnostiach, prítomnosti tajomstva, ktoré je niečím iným, než problémom alebo záhadou. Ľudské náboženstvá. Mnoho istôt západnej civilizácie sa rúca. Svet sa ocitá v krízach, z ktorých sa dá ťažko dostať prostredníctvom zdedených prostriedkov. Všade sa volá po alternatívnych riešeniach: alternatívna pedagogika, medicína, politika. Ľudia vytvárajú nové náboženstvá, vznikajú psychokulty. Niektoré z nich sú charakteristické sebadeštrukčnými následkami a sú naozaj nebezpečné. Väčšina z nich vyžaduje obeť: peňazí, času, síl a niekedy aj vlastného života. Iné, na druhej strane, sú zmesou individuálnych fikcií bez akejkoľvek záväznosti. Alternatívou voči ľudským náboženstvám je len Božia ľudskosť v Ježišovi, ktorá dáva mravné a duchovné hodnoty. Len tieto môžu zachrániť otvorenú spoločnosť pred anarchiou a chaosom. Nebezpečenstvo totalitného myslenia: Kresťanstvo je posolstvom o slobode, ak sa však začne niektorá cirkev správať ako ideologický utlačovateľský systém, potlačovať, taktizovať, odmeňovať, trestať, chytráčiť, tak v nej ožijú najhoršie démonické sily a nezachráni ju ani pekný názov, zbožné slová či dôstojná tradícia. Náboženský extrémizmus v akejkoľvek forme – spolky s totalitárnymi tendenciami, ktoré požadovaním oddanosti nositeľomduchovnej moci obmedzujú slobodu – ohrozujú zdravý rozum a kritické myslenie, zdravie a niekedy aj vlastný život. Zážitkovo orientovaná kultúra má svoje špeciálne náchylnosti na deformáciu religiozity. Od religiozity sa všeobecne očakáva, že zlepší celkovú kondíciu človeka. Preto prestáva byť dôležitý obsah viery, ale skúma sa len jej vplyv a miera psycho-sociálneho zážitku, ktorý poskytuje. Celá škála hnutia new-age je jej výrazom. Preto vzniká implicitná religiozita, v ktorej nie je podstatná nejaká pravda či náuka, ale prísľub zvýšenia kvality života a pôžitku. To má následok aj pre zvestovanie evanjelia kresťanmi: kresťanská zvesť nemôže chcieť od ľudí slepú vieru v zjavenia adresované privilegovaným ľuďom, jednotlivcom, duchovným, bez možnosti individuálneho overenia. To je jeden z hlavných faktorov v súčasnosti vzniknutej krízy autority. Treba dopriať ľuďom poctivé, nepredstierané prežitie obsahu viery. Preto má pre kresťanov do budúcnosti šancu cesta autentickej kresťanskej duchovnej skúsenosti, na ktorej je možné sa vyhnúť nekultivovaným pobožným vášniam, nástrahám sebaklamu a pýchy. Naša kultúra začala odmietať akúkoľvek oddanosť, ako formu fanatizmu a preferuje vlažnosť. Napriek tomu však zdravá spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sú fanaticky oddaní službe dobru, aj keď nie sú fanatici. Aké potreby napĺňa sekta? Jednou z hlavných potrieb človeka je vysvetlenie sveta a jeho úlohy v ňom. Preto túto základnú potrebu napĺňa náboženstvo, ktorému verí. Môže to byť presne vymedzená náboženská skupina, alebo individuálne vytvorená zmes niekedy aj nekonzistentných názorov a presvedčení. Tieto potreby nazývame ako psychologické a vytvárajú pocit doktrinálneho bezpečia. Ďalšou významnou funkciu religiozity je vytváranie komunity – napĺňanie sociálnej potreby patričnosti a sociálneho vymedzenia. Kulty a sekty sa spravidla vymedzujú pozitívne: prísľuby úspešného zvládnutia života prostredníctvom psychokultu sú pre mnohých medovým motúzom. V ohraničenej náboženskej skupine zasa ľudia majú naplnenú potrebu akceptácie. Tu sa dá nájsť domov a ochrana pred zlým. Podobne, napríklad, rola pouličného misionára hnutia Hare Krišnu, alebo príslušníka Svedkov Jehovu, poskytuje postoj nadriadeného – učiteľa voči ostatným ľuďom. Tento postoj získania vlastnej nadriadenosti (v rámci svojej misie) prostredníctvom vyššieho poznania voči ostatným nezasväteným je pre mnohých príťažlivá. Sekty a sektárske myslenie sa spravidla vymedzuje aj negatívne: odmieta svet, pozýva ku skupine vyvolených, ktorí jediní budú vytrhnutí. Vedomie zachránenosti, či patričnosti do skupiny vyvolených, ktorí budú vytrhnutí a zachránení v čase návratu UFO, alebo iných síl dodáva mnohým nádej. Náboženské skupiny, v ktorých dominuje osoba vedúceho a kontrola života členov môžu poskytovať pomoc pri zvládaní života ľuďom, ktorí trpia rôznymi návykovými závislosťami (alkoholom alebo drogami). Tieto a ďalšie psycho-sociálne potreby, ktoré napĺňa deformovaná, ale niekedy aj autentická religiozita, patria medzi hlavné príčiny stúpajúcej príťažlivosti siekt a novodobej religiozity. Stúpajúca náboženskosť v našej spoločnosti na jednej strane a na druhej strane výrazne znížená schopnosť kresťanstva, tak ako ho poníma väčšina súčasných protestantských cirkví, odovzdávať obsah jeho posolstva ďalším generáciám a širšej verejnosti, je jednou z najväčších výziev pre tých, ktorí o sebe vyhlásili, že sú Bohom povolaní viesť zbory a cirkvi. Musíme byť schopní ukázať i ľuďom s trhovou mentalitou, že naša kresťanská ponuka na trhu ideí je prijateľná. Nakoniec je to Boh, ktorý sa sám zjavuje prostredníctvom svedectva autentického kresťanstva. V tom je kvalita našej ponuky, ktorá nepotrebuje používať metódy nekalej súťaže siekt a kultov.