Peniaze v bežnom náboženskom myslení nepovažujeme za čosi posvätné. Skôr naopak. Preto nás môže prekvapiť, že Pavol nazýva v prečítanom texte finančnú zbierku gréckym slovom charis – dar lásky. V jednom evanjelickom časopise ma pred časom zaujala myšlienka, že peniaze, ktoré každý mesiac za svoju prácu dostávame, sú vlastne univerzálnym talentom, ktorý na rozdiel od iných schopností (spev, výrečnosť...) má každý Kristov nasledovník. Preto sa má možnosť o tento dar s láskou deliť. Pre Pavla je táto zbierka obzvlášť dôležitá. Je to dar pohansko-kresťanských zborov žido-kresťanom v Jeruzaleme. Je to prejav spolupatričnosti spoločenstiev, medzi ktorými je napätie. Prekvapujúce, k čomu Pavol vyzýva. A ešte jeden podnet – odporúčanie, aby každý člen zboru doma vždy v nedeľu čosi odložil podľa vlastných možností. Ten sporivý interval ostro kontrastuje s našimi príležitostnými milodarmi. Nezabúdajme! Každý týždeň máme možnosť deliť sa o Božiu lásku v cirkevnom zbore i za jeho hranicami. Naše peniaze, ktorých sa dobrovoľne zriekame, sa stávajú hmatateľnou láskou.
František Korečko