Osobná korešpondencia.

Poznám ľudí, ktorí radi čítajú knihy osobnej korešpondencie. Cítiť v nich blízky vzťah medzi dopisujúcimi. Sám som ich niekoľko prečítal. I z Pavlových slov cítiť blízkosť. Mohlo by to prekvapiť, keď si uvedomíme zložitosť vzťahu medzi Pavlom a Korinťanmi. Pavol píše: Nechcem u vás byť len krátko. Prejavy bratsko-sesterskej lásky, ktoré môžeme vídať a zažívať, sú pre nás vždy čímsi blahodarným. Pavol má však zároveň aj obavu. Ako príjme korintský zbor Timoteja a bude Timotej stačiť na sebavedomú samoľúbosť niektorých členov korintského zboru? Pritom treba tak málo: zmeniť optiku, ktorou sa dívame na ľudí okolo seba. Do Korintu totiž neprichádza len nejaký „mladík“, ale ten, ktorý pracuje na Pánovom diele. Odvolanie sa na vzkrieseného Krista môže pomôcť prízemnému pohľadu Korinťanov prijať Kristovho služobníka. Nie je dôležité, či mám s človekom osobnú skúsenosť a už vôbec nie je určujúci jeho vek. Aj neznámi ľudia môžu byť prijímaní ako tí, ktorých v Kristovi a skrze Krista dobre poznáme. To je požehnaná optika Kristovej obete, ktorou hľadíme na druhých, rovnako, ako na seba.

František Korečko