Istý misionár v Afrike si všimol desaťročné dievča, ktoré na chrbte v plachte nieslo svojho asi trojročného brata. „Musí jej to byť ťažké“, pomyslel si a spýtal sa jej: „Nie je ti to bremeno priťažké?“ Dievča sa ohradilo: „To nie je bremeno, to je môj brat!“ Odpoveď dievčatka je fascinujúca. Možno podobnú odpoveď by sme dostali aj od štyroch mužov, ktorí niesli svojho ochrnutého priateľa k Ježišovi. Keď videli preplnený dom, nevzdali sa, neotočili sa s nosidlami a neodišli preč. Šli jasne za svojím cieľom, k Tomu, ktorý jediný mohol ich priateľovi pomôcť. Keď sa nedalo vojsť dverami, skúsili to ináč. Ich fantázia viery a láska je pre nás veľkou výzvou. Ako my vnímame modlitby za iných a snahu priviesť iných ľudí k Ježišovi? Je to pre nás bremeno, alebo stratený brat, na – ktorom nám záleží? Možno aj v našom okolí je niekto, kto potrebuje počuť Ježišove slová: „Odpúšťajú sa ti hriechy!“ – – Pane, naplň nás svojou láskou, nech v druhých vidíme svojich bratov, nie bremeno! Daj nám fantáziu viery, nech vidíme nie prekážky, ale spôsoby ako ich prekonávať!
Marek a Janka Cingeľovci