Malomocenstvo bolo v Ježišovej dobe veľmi zákernou chorobou. Začalo sa ako malá biela necitlivá škvrna, ktorá sa postupne rozširovala na celé telo. Viedla k tomu, že človeku odpadávali časti tela, a tak vlastne za živa hnil. Najťažšie na tom bolo, že malomocní museli žiť v izolácii od iných ľudí, aby ich nenakazili. Dnes už malomocenstvo nie je takou hrozbou, ale je jasnou ilustráciou toho, čo s nami robí hriech. Hriech nás rozkladá zvnútra, pôsobí, že nedokážeme robiť ani to, čo sami považujeme za správne. Niečo v nás nie je v poriadku, naše myslenie, túžby, všetko je akési pokrivené, nakazené. Niečo tu nesedí, ale nevieme, nedokážeme to zmeniť. Hriech nás oddeľuje od Boha aj od iných a spôsobuje, že sa tak často cítime sami a ubližujeme si navzájom. Čo s tým? Riešenie je rovnaké, ako pre malomocného muža – ísť za Ježišom a prosiť o očistenie. A to, čo nám Ježiš môže dať, je rovnako revolučná zmena, aj keď možno na prvý pohľad nie až taká viditeľná. Očistenie od hriechov. „Keby si chcel, mohol by si ma uzdraviť“, hovorí malomocný Ježišovi. Ježiš chce! Tak, ako uzdravil malomocného muža, chce uzdraviť aj nás. Veď On preto prišiel z neba, preto zomrel na kríži! Otázka však znie ináč. Chceme to my? Každému, kto príde k Ježišovi s úprimnou prosbou, môže zaznieť: „Chcem, buď čistý!“
Marek a Janka Cingeľovci