Pán Ježiš si hneď na začiatku svojho účinkovania potreboval získať dôveru a vieru v Neho ako v mocného Boha. A ľudia v Jeho blízkosti od divov divúcich otvárali nielen oči, ale i srdcia. On nikoho nenechal na pochybách, že má absolútnu autoritu. Učil v synagóge ako Ten, kto má moc, uzdravoval chorých, vyháňal démonov... a jasne ukazoval, že je Pánom celého sveta. Jeho dielo spásy vyvolávalo obdiv, lásku, ale i žiarlivosť a nenávisť. On však netúžil po sláve a obdive ľudí, poznal ľudskú nestálosť. Túžil po jednote so svojím Otcom, po Jeho blízkosti. Vyhľadával každodenné rozhovory so svojím Otcom. V samote ticha, ďaleko od zvukov sveta a hluku davu. Pán Ježiš, každým týmto činom, učí i nás, ako máme konať, aby sme boli požehnanými pokračovateľmi Jeho začatej práce. Aby sme kázali Slovo života. Aby sme uzdravovali chorých. Aby sme vyháňali démonov. Pán Ježiš nám však ukazuje i to, že len v samote a v tichu, len pri nohách nášho Otca môžeme k tejto práci dostať poverovací list zhora a v ňom potrebnú silu i múdrosť od Boha. Z Božej milosti buďme i my kňazmi, diakonmi a svedkami Hospodinovými. V mene Ježiša slúžme ochotne a v poslušnosti živému Bohu! Bohu sláva!
Dana Zubčáková