V Korinte sa všetci pokladali za múdrych a pritom ničili Božie dielo – Boží chrám. Múdrosť tohto sveta je však pred Bohom bláznovstvom. Podobne povedal Pán Ježiš, že „čo je vysoké ľuďom, to je pred Bohom ohavnosťou“ (L 16,15). Vyzdvihovanie určitých osobností, chválenie sa nimi, odvolávanie sa na človeka je nielen prejavom bláznovstva, ale nepochopením evanjelia. Každý kresťan predsa patrí Kristovi, teda je Boží. Všetko ostatné je vedľajšie, nepodstatné. Nikto nemôže budovať na človeku. Pavol, Apollo, Kéfas (Peter), Luther sú ako smerové tabule ukazujúce na Krista. Múdrosť nie je obdivovať smerové tabule, ani rozložiť si vedľa nich stan. Múdrosť nie je postaviť hlásateľom evanjelia pomník a umiestniť tam pamätný nápis. Múdry je ten, kto sa riadi smerovými tabuľami – pokračuje v smere do cieľa, na ktorý ukazujú. Aj my dnes v cirkvi robíme množstvo toho, čo je v Božích očiach bláznovstvo.
Ľubomír Ďuračka