Tieto otázky kladieme tomu, kto nás nepočuje. Niekedy ich dávame aj samotnému Pánu Bohu, ak pohotovo a hneď neodpovedá na naše modlitby. Skonštatujeme, že Pán Boh je hluchý. Veď počujeme vôkol seba plač, nešťastie a bolesť iných, no Boh nezasahuje. Je zvláštne, ako rýchlo vidíme chyby na Božej strane. Na strane Toho, kto nám ponúka pozvanie späť a uzdravenie: „Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva!“ Počujeme, čo chce od nás a pre nás Pán Boh? Obrátenie – premenu srdca a uzdravenie. Koľkí z nás po tom túžime? Máme svoju hrdosť. Mnohokrát si volíme známe „chodníčky“. Sme tam, kde to veľmi dobre poznáme: sme zahanbení, potupení, ľutujeme sa, sme zabudnutí a ukrivdení. Uvedomujeme si, že práve toto nám môže brániť v tom, aby sme dobre počuli hlas Boha? Boh jasne hovorí: „Odstráňte predkožku (niečo, čo chráni) svojho srdca – preorte si úhor!“ (pôda, o ktorú sa nik nestará, je zarastená burinou, plná kamenia, nemôže prinášať požadovanú úrodu). Aká krásna obrazná reč! To, čím si naoko chránime svoje srdce pred bolesťou, zranením, tvrdosťou, povrchnosťou…, nám bráni v tom, aby Boh na nás mohol „pracovať“. A preto Mu i dnes nanovo začnime dôverovať vo všetkom utrpení a ťažkostiach! Nech je pôda nášho srdca preoraná, aby bola úrodná! Počuješ? Si hluchý?
Lýdia Naďová