Dnes čítame, ako prorok Jeremiáš hlása, čo mu Boh kladie na srdce. Sú to slová tvrdého napomenutia. Pre mňa je veľkým bôľom, že samotný Boh musí použiť iného človeka na to, aby konfrontoval otcov, kňazov, prorokov a pastierov – tých, ktorí mali určitým spôsobom viesť Jeho ľud. Práve táto skupina ľudí robí chybu, že sa nepýta, kde je Boh. Všetko robia na vlastnú päsť. Zamieňajú pôvodný Boží plán – mať dôverný vzťah s Pánom Bohom – za výtvory fantázie, cudzích bôžikov, čo nič neosožia. A ako je to s nami? Pýtame sa dnes aj my, kde je Boh? Alebo radšej nasledujeme svoje aktivity, fantázie a predstavy bez Krista? Zodpovedajme si pred samotným Bohom! Nehľadajme alibi ani pre seba, ani pre iných, ktorých vedieme! V tom sme majstri slova. Prestaňme sa vyhovárať! Vstúpme si do svedomia a pamätajme na to, že raz, pri Poslednom súde, Pán Boh povedie i s nami spor! Berme dnešné napomenutie ako výzvu pre nás, ordinovaných, ale i znovuzrodených kresťanov! Veď práve nás Pán Boh povolal do svojej služby, aby sme ľuďom zvestovali ako Božiu milosť, tak i Jeho súd. Pýtajme sa, „kde je Boh?“, vo všetkom, čo konáme, myslíme a hovoríme!
Lýdia Naďová