V dnešnom texte čítame slová Hospodinove: „Daj sa poučiť, Jeruzalem, aby sa moja duša neodtrhla od teba, aby som ťa neurobil púšťou, neobývanou krajinou!“ Zvláštne! Jeruzalem – kedysi sídlo pokoja, sa zrazu stáva miestom pohromy a nebezpečenstva. Hospodin mu adresuje slová súdu: „Je to mesto, ktoré musí byť potrestané.“ Či sa nestotožňuje postavenie dnešného veriaceho ľudu s dobou proroka Jeremiáša? Tam čítame: „...pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu.“ Aký je stav v našej cirkvi? Čo vládne v cirkevnom zbore, medzi nami, farármi, seniormi, biskupmi? Či to nie je klam? Ach, beda nám, hovoríme a tvárime sa navonok, že všetko je v poriadku, ale v skutočnosti niet vnútorného Božieho pokoja. Ak sa nespamätáme a nezmeníme svoje praktiky, vyjdeme na hanbu. Tu, na zemi, to ešte ukryjeme, veď sme dobrí „herci“. No pri Poslednom súde, keď padneme do rúk živého Boha – obstojíme? Dajme sa poučiť! Dajme si vzťahy s Pánom Bohom, medzi sebou, ale i majetky v cirkvi do poriadku! Buďme tí, ktorí nielen poznajú pravdu, ale podľa nej aj žijú! Pravdu, ktorou je sám Pán Ježiš, nie zákony! Bez Ježiša Krista sa cirkev stane miestom púšte – miestom bez života. Dajme sa poučiť, aby naše zbory nehynuli v klamstve a v tme!
Lýdia Naďová