Mefistofeles vo Faustovi vyslovuje viaczmyselnú poznámku o tom, že cirkev má veľmi dobrý žalúdok. Pohanský vplyv na cirkev je počas celých jej dejín neprehliadnuteľný a ona má stále čo robiť, aby zachovala čistotu biblického a apoštolského učenia. Raz sa jej v tomto smere darí viac, inokedy menej. To preto, lebo niektorí jej členovia sú vo viere pevnejší a stálejší, iní slabší a ľahšie podliehajú pokušeniam a falošným učeniam. Preto konanie v kresťanskej slobode jedných (vo viere osvedčených) môže oslabovať kresťanské povedomie druhých (vo viere slabých). Kresťan preto nekoná iba v súlade s vierou a vlastným svedomím, ale snaží sa postupovať aj tak, aby jeho konanie nepohoršovalo druhých. Koná v plnej moci svojej kresťanskej slobody a zároveň s ohľaduplnosťou k svojim blížnym. Keď pozná, že svojím konaním by mohol ešte viac ohroziť už aj tak slabú vieru svojho blížneho, radšej od takéhoto konania upustí. Dobrovoľne a sám obmedzí svoju vlastnú slobodu na také konanie, ktoré vieru jeho blížneho posilní a utvrdí ho v nasledovaní Pána Ježiša Krista v slovách, vyznaniach aj skutkoch. Pomáhať budovať vieru druhých je totiž viac, než rezolútne uplatňovanie svojej kresťanskej slobody. Kresťan nemyslí iba sám na seba, ale koná s ohľaduplnosťou voči druhým.
Ján Bunčák