Apoštol Pavol bol dôsledným nasledovníkom Pána Ježiša Krista. Svoje slová preto nehovoril len tak, do vetra. Stál za nimi celou svojou autoritou. Keď tvrdil, že kresťan sa má kvôli láske a ohľaduplnosti k svojím blížnym vzdať uplatňovania svojej kresťanskej slobody v plnosti, tak to aj sám robil. Mal rôzne dary, ako aj určité poznanie od Pána Boha. Svoju kresťanskú slobodu však praktizoval ako slobodu pre druhého, a síce vo forme lásky. Dokumentoval to na osobnom príklade, keď za svoju službu neprijímal od cirkevného zboru žiadnu odmenu. Takto túžil stať sa nasledovania hodným príkladom pre svojich blížnych – silných vo viere, aby aj oni boli ochotní vzdať sa časti svojej kresťanskej slobody v prospech ostatných. Konanie apoštola Pavla viedlo k tomu, že v Korinte začali mnohí spochybňovať jeho úrad a poslanie. Pavol sa však napriek tomu nenechal odradiť. Spôsobom jemu vlastným veľmi presvedčivo argumentoval. Kresťanom v Korinte adresoval množstvo otázok. Nepotreboval pritom hovoriť o tých, ktorí jeho apoštolát spochybňovali. Jednoducho poukázal na ovocie svojej práce, ktorú konal dobrovoľne a rád. Evanjelium nekázal preto, aby slúžilo jemu na chválu. Stáť v službe Kristovho evanjelia považoval za svoju povinnosť a tomu podriadil celý svoj život.
Ján Bunčák