Apoštolovo právo.

Apoštol Pavol bol dôsledným nasledovníkom Pána Ježiša Krista. Svoje slová preto nehovoril len tak, do vetra. Stál za nimi celou svojou autoritou. Keď tvrdil, že kresťan sa má kvôli láske a ohľaduplnosti k svojím blížnym vzdať uplatňovania svojej kresťanskej slobody v plnosti, tak to aj sám robil. Mal rôzne dary, ako aj určité poznanie od Pána Boha. Svoju kresťanskú slobodu však praktizoval ako slobodu pre druhého, a síce vo forme lásky. Dokumentoval to na osobnom príklade, keď za svoju službu neprijímal od cirkevného zboru žiadnu odmenu. Takto túžil stať sa nasledovania hodným príkladom pre svojich blížnych – silných vo viere, aby aj oni boli ochotní vzdať sa časti svojej kresťanskej slobody v prospech ostatných. Konanie apoštola Pavla viedlo k tomu, že v Korinte začali mnohí spochybňovať jeho úrad a poslanie. Pavol sa však napriek tomu nenechal odradiť. Spôsobom jemu vlastným veľmi presvedčivo argumentoval. Kresťanom v Korinte adresoval množstvo otázok. Nepotreboval pritom hovoriť o tých, ktorí jeho apoštolát spochybňovali. Jednoducho poukázal na ovocie svojej práce, ktorú konal dobrovoľne a rád. Evanjelium nekázal preto, aby slúžilo jemu na chválu. Stáť v službe Kristovho evanjelia považoval za svoju povinnosť a tomu podriadil celý svoj život.

Ján Bunčák