Ako často túžime po tom, aby sme mohli byť nezávislí od ľudí, ktorí nás obklopujú?! Božia milosť nám to ponúka. Nemusíme sa spoliehať na ľudí, ktorí mnohokrát sklamú. Ak sme Pána Ježiša prijali za svojho Pána a Spasiteľa, naša istota a nádej je v našom nemennom a stálom Bohu. Už len poznanie a prežívanie tejto pravdy prináša do života človeka slobodu, radosť, nezávislosť i novú istotu. Pavol si však uvedomuje, že je to dar, ktorým môžeme nesmierne poslúžiť Bohu na spásu ľudí okolo nás. Veď, čo je pre nás jednou z najväčších prekážok ku zvesti evanjelia? Je to náš vzťah k ľuďom, ako k jednotlivcom, tak i ku skupinám. Naše pocity zranenia či sklamania, pohŕdanie, nadradenosť, či zjavné nepriateľstvo voči iným, je na našich životoch i živote cirkvi ako škvrna, ktorá je nám na hanbu a niekedy na odsúdenie. Apoštolovi práve jeho sloboda pomohla prísť, prekonať bariéry a skloniť sa k mnohým Židom, Grékom, slabým. Nielen skloniť sa, ale aj priniesť zvesť o Pánovi Ježišovi. Nerobí to pre svoju slávu, či potešenie, ale pre záchranu iných. Je ochotný meniť sa (nie prispôsobovať), aby zachránil aspoň niektorých. Je pre nás príkladom, aby sme aj my svoju slobodu darovanú Pánom Ježišom využili pre spásu tých, ku ktorým nás náš Pán posiela.
Ján Čermák