Mäso obetované modlám predstavuje jeden z viacerých problémov, ktoré trápili veriacich v Korinte. V tej dobe totiž neexistovalo profánne porážanie zvierat. Preto sa každé mäso považovalo za obetované modlám. Pohanské božstvo totiž dostalo svoj podiel z každého zabitého zvieraťa. Ostatné mäso konzumovali účastníci slávností priamo v chráme, alebo sa verejne predávalo na trhu. Židia mali konzumovanie takéhoto mäsa priamo zakázané. S veľkou pravdepodobnosťou ho odmietali aj mnohí kresťania pohanského pôvodu, pretože z vlastnej minulosti poznali, že božstvá sa spájajú s tým, čo sa im zasvätí. Jesť mäso obetované modlám neodmietala zrejme len určitá časť členov zboru, prevažne pohanského pôvodu, argumentujúc kresťanskou slobodou. Je zaujímavé, že apoštol Pavol sa v liste do Korintu neodvolal na uznesenie apoštolského konventu (Sk 15,29), ktorý odporúčal nejesť mäso obetované modlám. Pavol predpokladal, že každý kresťan bez výnimky má poznanie o jedinom Bohu – Otcovi a jedinom Pánovi, Ježišovi Kristovi. Kresťan je v Kristovi nové stvorenie. Ako taký koná nielen v slobode poznania, ktoré mu dal Jeho Pán, ale aj s ohľadom na svojich blížnych predovšetkým v láske, ktorá buduje.
Ján Bunčák