Je nedorozumením, ak sa biblické správy o znameniach konca stanú podnetom na výpočty zániku sveta. Aj podceňovanie potrebnosti plánovania a seriózneho premýšľania o budúcnosti by bolo nepochopením týchto správ. Keď nám Biblia pripomína koniec dejín, dáva cirkvi hybnú silu – smer, ktorým sa má uberať. Ako Boží ľud tu nie sme preto, aby sme sa honosili tým, čo sa nám podarilo vybudovať (v. 1b), ani aby sme špekulovali o budúcnosti. Na čo sa nám treba sústrediť, podčiarkujú slová: evanjelium sa musí zvestovať všetkým národom. Aj my sa máme o to aktívne pričiniť. Tým väčšmi, že v Kristovom mene prídu i mnohí falošní proroci. Budú úspešní (v. 6), no to nič nemení na zhubnom vplyve ich zvesti. Neverná cirkev sa spojí so svetom proti vyznávačom Krista. Kresťania budú trpieť a zomierať pre svoju vieru. Stačí neprehliadať rozpad rodín. Z tlače (napr. z časopisu Hlas mučeníkov) sa dozvedáme, že v súčasnosti je pre vieru utláčaných alebo prenasledovaných okolo 200 miliónov kresťanov. K prenasledovaniu dochádza asi v 40 krajinách. My síce žijeme v prostredí náboženskej slobody, no aj pre nás je potrebné cvičiť sa v ochote znášať protivenstvá, v schopnosti zostať duchovne bdelí a vytrvať vo viere. Nemenej v spoliehaní sa na to, že Duch Svätý nám v pravý čas dá potrebné slová.
Martin Šefranko