Svet, v ktorom žijeme dnes a vládneme si sami, bez Ježiša, už predstihol aj Sodomu a Gomoru. Dávno prestal pozdvihovať svoje oči k vrchom, odkiaľ vždy prichádzala účinná pomoc v pravý čas od mocného a verného Boha lásky a milosrdenstva, ktorý učinil nebesá a zem, Ochrancu, ktorý nikdy nespí a nedrieme! Vyhnali sme Ho odvšadiaľ, dokonca i z chrámov našich sŕdc. Teraz sa čudujeme a často zamierame od strachu, že Zem, tá naša nádherná „modrá planéta“, sa bez Neho otriasa v hĺbke svojich základov. Akoby už na nej nebolo bezpečného miesta, úkrytu, často však hrôza a strach. A my, ľudia, sa ešte stále tvárime, že si „bez Boha na svete“ vystačíme sami. NIE! Nedajme sa oklamať, Boh sa nedá naveky vysmievať! Ďakujme Mu za Jeho milosť, že ešte stále trvá a že sa Pán Ježiš ešte stále dáva nájsť! Dajme sa MU zachrániť, zložme pod krížom, pri Jeho nohách bremená našich vín a zažijeme bezpečie Jeho radostnej a mocnej prítomnosti v osobnom vzťahu lásky i dôvery s Ním! Zhoďme z trónov našich sŕdc to naše pyšné „JA“ a dovoľme Božiemu Synovi naveky zaujať v nás miesto Pána a Kráľa našich životov! Len Jeho láska má moc skrze Ducha Božieho meniť naše srdcia i životy na Jeho podobu. Len ten, „kto má Syna, má i život; kto nemá Syna Božieho, nemá život“ (1. Jána 5, 12).
Magda Peniašteková