Pán Ježiš vyučoval o Božom kráľovstve mnohými podobenstvami, pretože ani jedno z nich Ho samo nevystihuje úplne. Každé objasňuje len jednu alebo len niektoré Jeho charakteristiky. Dnešné podobenstvo nás chce upokojiť, že kráľovstvo Božie nestojí na ľuďoch – ani na nás, ani na iných. Pán Boh si do práce v Jeho kráľovstve povoláva ľudí – i nás – a chce, aby sme boli aktívne zapojení. To hlavné – rast, rozmáhanie sa, nová úroda Božieho kráľovstva – to je však Jeho dielo, Jeho zásluha. To môže človek len s úžasom sledovať – podobne, ako sa hospodár môže len prizerať veľkému Božiemu zázraku v prírode, keď zo zasiateho, na pohľad suchého a tvrdého semienka, vyrastá svieža zelená byľ, potom klas a nová znásobená úroda zrna. Ak by Pán Boh nedal vzrast, bola by zbytočná sejba a nebolo by ani žatvy. – – Často sa stáva, že tí, ktorí sejú, nemajú možnosť vidieť výsledok – ovocie svojej sejby. To ich však nemá odradiť, pretože Pán zapája do práce mnohých. Svojim učeníkom raz povedal: „...iný rozsieva a iný žne. Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali, iní pracovali a vy ste vstúpili do ich práce.“ Dnešné podobenstvo nenavádza k lenivosti, naopak povzbudzuje k tomu, aby sme nezmeškali čas, keď treba siať alebo žať („zvestuj slovo, buď pohotový vhod – nevhod...“), upokojuje nás však, že rast Božieho kráľovstva nie je v našich silách. Zároveň nás aj napomína, aby sme zásluhy za jeho rast nepripisovali sebe alebo iným ľuďom. Apoštol Pavel píše: „Ja som sadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast, takže ani ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, nič nie je, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“
Jozef Budaj