Svetlo má svietiť, život človeka má byť svetlom, nie tmou. A Boh dá svoje požehnanie tomu, kto sa usiluje, aby Svetlo sveta, ktorým je Kristus, svietilo z jeho slov a činov. Že to nedokážeme? Že sa síce nadchneme pre prikázanie, ktoré znie z prorockej knihy Zachariáša: „Milujte pravdu a pokoj!“ (8,19), ale naše spoločenstvá sú neraz otrávené polopravdami a nepravdami, sužované napätiami a intrigami? Mali by sme vážne a pravdivo na seba vztiahnuť apoštolovu pravdu: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“(R 3,23). A pravdivo prosiť o uzdravenie Toho, ktorý jediný dáva spásu. Byť pravdivý. Nie hrať sa na pravdivého. Hrať pred ľuďmi svoju bezchybnosť, hrať pred Bohom svoju zbožnosť, hrať pred Kristom svoje odhodlanie nasledovať Ho. A potom si v „komôrke svojho srdca“ urobiť pohodlie a myslieť si, že tam nás už nikto nevidí a nikto na nás nemôže. Pokrytectvo nemôže nájsť požehnanie. To je tiež pravda, len by nemala byť pravdou nášho teoretického poznania, ale pravdou nášho života.
Daniel Midriak