Eliáš bol človek, ktorý trpel podobne, ako my a horlivo sa modlil. Potom po skúsenostiach z Božou mocou a zázrakmi mal toho dosť (v. 4.) a netušil, že Pán Boh má pre neho ešte bohatý program. – – Čomu v našej cirkvi, zboroch, rodinách, v osobnom živote máme povedať „dosť!“, keď neprežívame nič z víťazných zápasov na Božej strane? Potom povedzme „dosť!“ – krívaniu na obe strany, dosť skákaniu okolo Bálových oltárov! Istý kurátor (!) povedal, že bol na kresťanskej svadbe a na otázku, aká to bola svadba, odpovedal: „No, kresťanská. Jedlo sa, pilo sa a tancovali sme až do rána.“ Iste, začali v kostole a skončili pri bezbožnej „bohoslužbe“ kultu tela a smilstva. Je to staré modlárstvo pohanov, pre ktoré prichádza hnev Boží na synov neposlušnosti (Ef 5,1-8). Je to kolotanec s hostinou okolo zlatého teľaťa (2M 32,19). Jedli, pili a vstali aby sa hrali. A padlo ich v jeden deň 23 000 (1.Kor 10,7-8). Je to modlárstvo, len názov sa mení. Bál, zábava, diskotéka, ples. Viete si predstaviť, že majiteľ erotického salónu je dozorca cirkevného zboru? Je to to isté, ako „kresťanský ples“, iba ak by sa tancovalo na piesne „Hrad prepevný...“, „Čas radosti, veselosti“. Raz sa rozhodnime, na ktorej strane sme! Nedajme sa oklamať slepými vodcami (Mat 15,14), ktorí (žiaľ) skáču na svadbách a plesoch, a povedzme „dosť!“ dvojtvárnosti a nech „ja a môj dom – zbor – rodina, budeme slúžiť Hospodinovi” (Joz 24,15)!
Pavol Roháček