Eliáš mal Elizea, Pavol Timoteja, Peter Mareka a našimi nasledovníkmi vo viere by mali byť naše deti. Je to dokonca podmienka na prijatie funkcie farára, dozorcu, kurátora, presbytera, že má mať deti veriace (Títovi 1,6). Bola by to pre nás nepríjemná otázka, „kde sú tvoje deti?“ Elizeus si žiadal od Eliáša (2 Kr2,9) dvojnásobný diel ducha, čo sa mu aj splnilo. Je dobré, že deti po nás zdedia majetok, dáme im vzdelanie, ale boli sme príkladom v tom najcennejšom pre nich, vo viere v Pána Ježiša a v duchovnom živote? Je čas na vďačnosť, ale aj na zamyslenie, či nemiešame chrám živého Boha s modlami (2Kor 6,16) – najprv kariéra, majetok, zábava a sem – tam do kostola (Mat 6,32–34). Deti odhalia každú pretvárku – tak, ako syn kazateľa (!) Božieho slova, keď sa v časoch komunizmu priznal na vysokej škole k viere v Boha a oznámili to rodičom. Tí mu hystericky vynadali, že si skazil kariéru. Dnes je z neho duchovná troska a o Bohu a cirkvi nechce ani počuť. Ozaj, kde sú tvoje deti?
Pavol Roháček