Už pri sviatosti svätého Krstu sme sa stali Božími deťmi, ktoré boli vštepené do vínneho kmeňa, ktorým je Pán Ježiš Kristus. Prijali sme Ho do svojich sŕdc, pretože potrebujeme Jeho pomoc a požehnanie. Dnes, keď sa obzrieme okolo seba, vidíme, že aj v cirkvi mnohí vyznávajú Pána Boha svojimi ústami, ale v ich srdci nemá pevné zázemie (Iz 29,13). Takéto správanie však nie je správne, pretože Hospodin, Boh, hľadí na srdce človeka (1S 16,7b). Dnešná perikopa nesie názov: „Ježiš – priateľ dietok“. Pán Ježiš mal deti veľmi rád. Tešil sa z ich detskej prítulnosti a úprimnej, bezprostrednej lásky. Vďačná chvála z ich úst Mu znela ako príjemná hudba; osviežovala Ho vo chvíľach únavy zo styku s falošnými a pokryteckými ľuďmi. Naučme sa aj my prichádzať k nášmu Pánovi s pokorným a vďačným srdcom! Nebuďme povýšení a vystatovační, ale vo všetkej múdrosti buďme krotkí a priateľskí. I v našich modlitbách prichádzajme k Ježišovi na kolenách a vylievajme si pred Ním svoje srdcia ako Jeho deti! Aj On nás túži brať do náručia, klásť na nás ruky a požehnávať nás. On sa teší z každej našej úprimnosti. Ďakujme Pánu Bohu, že za nás zomrel na dreve golgotského kríža a že sme smeli v krste svätom prijať dar Ducha Svätého!
Ivan Lukáč