Jedno príslovie hovorí: „Iba ak dávaš, budeš bohatý.“ Pán Ježiš sa stretol s bohatým mládencom, ktorý veľmi dobre poznal Boží Zákon, bol verný Božiemu slovu a verne plnil predpisy. To však neznamenalo, že mal spásu istú. Chýbalo mu jedno: mal sa vzdať hmotného majetku, ktorý mu bránil vojsť do Božej slávy kráľovstva nebeského. Pán Ježiš i nám vraví: „Nie každý, kto mi hovorí: ´Pane!´, ´Pane!´ vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského“ (Mt 7,21). Aká je vlastne vôľa Božia? Pán Boh chce, aby sme najprv v dôvere hľadali kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť, že všetko ostatné nám bude pridané. Nezabúdajme však na to, že to, čo máme, je jedine z milosti Božej! Preto Mu za to s úprimným a pokorným srdcom ďakujme! Dokážme sa deliť s ostatnými a nech naše životy svedčia o tom, že patríme živému Ježišovi Kristovi! To, že sme pokrstení, veríme v Trojjediného Pána Boha, chodievame na služby Božie do chrámu, čítame si Písmo Sväté a modlíme sa, ešte nezaručuje, že i my môžeme dostať veniec spravodlivosti. Jedno nám chýba. Nielen viera, ale aj dôvera a múdre nakladanie s pridanými vecami.
Ivan Lukáč