Od cirkvi nemáme očakávať, že nám zaručí kariéru, zlato, striebro, či moc. Jej poslaním je sprostredkovať hodnoty oveľa väčšej a trvalejšej ceny. Ide o to, aby ich cirkev mala, aby mala niečo, čo môže vložiť do života chromého ľudstva, aby ľuďom v troskách života a ochromených nádejí vedela pomôcť vstať. Vždy, keď cirkev s Petrom vyznala: „Striebra a zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista...“, bola v pravom slova zmysle bohatá. Nám i dnes musí ísť o to, aby sme si ustrážili to najväčšie bohatstvo cirkvi – pravé evanjelium Ježiša Krista, bez ktorého svet nemôže žiť a po ktorom ľudia vo svojich najvnútornejších potrebách budú túžiť. Musí nám ísť o to, aby sme s Petrom mohli pri svojich deťoch i dnes vyznávať ako rodičia: „Striebra a zlata nemám, ale čo mám to ti dávam...“ Má nám ísť o to, aby sme ich mohli vystrojiť v mene Ježiša Krista pravým dedičstvom. V mene Ježiša Krista nám prichodí prosiť mládež, aby aj uprostred tohto skazeného pokolenia žila na česť a slávu tohto mena. V mene Ježiša Krista prichodí nám prosiť našich manželov, aby vo svojom manželstve dokazovali, že toto meno im dáva moc zvíťaziť nad rozličným pokušením a zostávať navzájom v láske. V tomto mene chceme prinášať posilnenie v nádeji pre našich starcov a starenky, že slnko ich života nehasne. Zapadá síce k večeru, ale v Ježišovi sa im ráno môže zaskvieť ešte jasnejšie a ešte krajšie. Ak by sme toto bohatstvo zanedbali a stratili, čo nám ostane? Stali by sme sa chromými, chudobnými.
Jozef Havrila st.