Simeon bol mužom, ktorý sa úprimne snažil plniť Boží zákon, a predsa spoznal, že z vlastnej viery a síl nie je schopný sám dosiahnuť spravodlivosť. Uveril však Božím zasľúbeniam, že pošle Mesiáša (Pomazaného, Krista), ktorý poteší všetkých, čo úprimne hľadali Božie cesty. Tou najkrajšou odmenou by pre neho bolo, keby sa mu ešte v starobe podarilo s Ním stretnúť. Nevedel, akou formou sa Božie zasľúbenia naplnia, ale veril a nechal sa viesť Duchom Svätým. Očakával, že to bude najpravdepodobnejšie v súvislosti s Božím svätostánkom – jeruzalemským chrámom. Tam, kde znelo Božie slovo, kde sa stretával Jeho ľud. A Simeon nebol zahanbený! Vedený Duchom Svätým sa ocitol v chráme práve vtedy, keď tam rodičia priniesli malého Ježiška. Bola to najkrajšia chvíľa jeho života. Mohol dieťatko zobrať na ruky a z vďačného srdca spolu s rodičmi chváliť Pána! – – Aké sú naše túžby? Tešíme sa na stretnutie s Pánom, aby nás podľa svojho zasľúbenia pripojil k svojim verným? Baránok... bude ich pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a zotrie im každú slzu z očí (Zj 7,17). Neopúšťajme ani na záver života spoločenstvo Jeho detí!
Ján Huba