Väčšina z nás prežila potešujúcu udalosť, akou je príchod dieťaťa do rodiny. Malý človiečik do obdarovanej rodiny prinesie radosť, ktorá rodinu spojí a na druhej strane ju zaangažuje do ochrany a vytvárania podmienok pre jeho nový život. Dnes sa rodiny pripravujú na príchod dieťatka väčšinou iba zabezpečením po zdravotnej a materiálnej stránke. Ako to bolo v rodine Jozefa a Márie? Títo manželia, hoci mali veľmi skromné podmienky, do ktorých sa ich dieťatko narodilo, boli pripravení na to najdôležitejšie: boli pripravení duchovne – vedeli, koho majú poslúchať (Lk 1,31). Takto boli pripravení aj na výber mena (Ježiš = Hospodin je spása), aj zachovanie podmienok Mojžišovho zákona. Dnešný krst detí, ktorý je určitou paralelou obriezky židovských chlapcov, vykazuje krízu. Je v súčasnosti predmetom rôzneho spochybňovania na základe argumentácie, že dieťa ešte nemôže chápať veci viery. Akoby krst závisel len od človeka, alebo slúžil iba na určenie mena dieťaťa. Okrem toho sa krst stal privátnou záležitosťou, nie svedectvom pre rodinu, či spoločenstvo. V našej rodine sme krst detí využili na budovanie spoločenstva aj výberom krstných rodičov spomedzi živých kresťanov a „kmotrovci“ boli pre nás i naše deti v rokoch neslobody príkladom i oporou.
Ján Huba