Ježiš žije.

Pán Boh pre nás obetoval niečo, čo by človek určite nedokázal. Svojho Syna, ktorému dal ľudskú podobu. Bol taký, akí sme my, rozdiel bol iba v tom, že On bol bez hriechu, kým my sme ľudia hriešni a nehodní. – – Zaiste mnohí z nás prežili smrť svojich blízkych a nejeden sa so smútkom pýtal, „prečo zomrel práve môj syn, moja dcérka...“ On – náš Pán – to pre nás vykonal vedome a skrze svojho Syna poslal posolstvo nádeje na večný život. Lebo po potupnej smrti bol Syn Boží vzkriesený... Nie je to krásny prísľub do budúcnosti, tej radostnej budúcnosti, aj pre nás všetkých? Určite je. Všetci sme od Boha dostali život, jedni na kratšie, iní sa dožijú viac rokov. Či viac alebo menej – to nie je rozhodujúce. Podstatné je, ako ten darovaný život prežijeme vo vzťahu k Pánovi, k Božím prikázaniam. Lebo tu a teraz, v tomto pozemskom čase sa rozhoduje, či bude pokračovať aj tá druhá časť nášho bytia – večný život. – – Milá sestra, milý brat! Prajem Ti, aby si čas Božej milosti na tejto Zemi prežila, prežil tak, aby ti náš Pán dal večný život.

Ondrej Hronec