Je jeden Boh, jeden Pán, jeden Duch.

A my sme služobníci. Sme tu kvôli prisluhovaniu. A tomu sa hovorí „prejav Ducha“ a tiež „dary milosti“. Pravda – ľudia milosť radi zneužívajú. Oddeľujú ju od služby, poslušnosti, či Ducha Svätého. Snáď poviete: „Tá Božia milosť je však nedokonalá! Či je Stvoriteľ lakomý dať nám ju úplne?“ – – On ju však ponúka v plnosti. Pre plný život a hlboké šťastie totiž potrebujeme byť zapojení do veľkého, nádherného, úspešného a užitočného diela. Pre plný duchovný život musíme byť naplnení Duchom Svätým a radovať sa z Jeho darov, vnímať, ako cez naše vnútro preniká život Ducha Kristovho a tešiť sa, keď tento život prúdi do okolia a občerstvuje ľudí (Ján 7,37-39). – – Nesmieme však zabudnúť ani na chyby, ktoré hrozia. Ľudia sa často zameriavajú na dary a zabúdajú na Darcu. Z kresťanstva si robia pódium pre svoj talent, svoju múdrosť, bohatstvo, či moc, namiesto pokornej vďaky, že bez Kristovej obeti by sme patrili akurát na smetisko. – – Iní zasa prijímajú dary od hocijakého ducha. Len aby to bolo silné a výrazné! Potom vydávajú zvieracie zvuky, či rehot a myslia si, že je to z Kristovho Ducha. – – Ďalší Bohu prikazujú, aké dary nám musí a aké nesmie dať, dokedy by ich mohol dávať... – – My sa však radujme zo všetkého, čo prichádza od Boha! V prvom rade z Kríža, na ktorom ostali naše hriechy. Z Kristovho vzkriesenia, ktoré prinieslo nový život. A potom z každej veci, ktorá prichádza od Boha. Či ju považujeme za veľkú, alebo malú.

Peter Dubec