Nehanbím sa, lebo viem, komu som uveril.

Pavol pripomína Timotejovi, aby dar Boží, ktorý mu bol daný, rozvíjal, aby duchovne nezaostal, nezakrpatel. Myslím, že tu je práve dôležitá duchovná pravda pre náš život. Ak sa sýtime Božím slovom a roznecujeme dar Boží, ktorý nám bol zverený, potom sa nehanbíme za evanjelium, ani za svojho Spasiteľa. Pavol to stupňuje a hovorí aj o ochote znášať utrpenie. Ba aj v utrpení a ťažkostiach zachovať vernosť Pánovi a pritom vždy myslieť aj na tých, ktorým treba priniesť posolstvo o zachraňujúcej Kristovej milosti. Neviem, ako často si uvedomujeme, že keď veríme, je to len Pánova milosť. Pavol to zdôrazňuje Timotejovi aj nám. Možno nám uniká ešte jedna vec, ktorú apoštol zdôrazňuje: ak sa hanbíme za spolubratov vo viere, hanbíme sa vlastne za Spasiteľa. – – Istý chlapec sa hanbil za zamestnanie svojho otca, a tak svojim novým kamarátom povedal, že jeho otec má úplne iné povolanie, než aké v skutočnosti mal. Klamal, lebo chcel vylepšiť jeho postavenie (imidž). Neskôr si uvedomil, že pravda je dôležitá a priznal sa. – – Nehanbi sa za svoju vieru, ani dnes! Nehanbi sa za svojho brata, sestru vo viere! Nehanbi sa za svojho Spasiteľa! Modlime sa, aby sme zachovali, čo nám bolo zverené! Veď sám Pán Ježiš hovorí: „Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 10,32).

Ján Jančo