Veríme, preto hovoríme.

Viera nie je súkromná, ale verejná vec. Je pre všetkých, lebo Boh chce, aby všetci boli spasení (1Tim 2,4; 1Kor 10,33; R 10,1). Niekedy mám pocit, že sme sa stali mlčiacou cirkvou. O spasení, pokání, Ježišovi Kristovi a vykúpení sa nehovorí v rodinách ani v bežných rozhovoroch. Akoby sme evanjelium zavreli do kostolov! Ono chce však byť zjavené, chce ísť a bežať a prinášať spásu mnohým. – – Možno je to aj tým, že evanjelium stratilo pre nás príťažlivosť. Prestalo byť dôležitým. Zatienili a prehlušili ho hlasy sveta okolo nás. Alebo aj tým, že nevnímame, nerozumieme, o čom nám evanjelium hovorí. Že ono je „jedinou možnosťou“, ktorá nás vedie k životu. Že život je viac, ako to, čo vidíme a vnímame zmyslami a rozumom. – – Táto skutočnosť nás vedie k dôležitému rozhodnutiu, k jedinému múdremu rozhodnutiu: späť k Písmu. Vrátiť sa k Biblii, zahĺbiť sa do nej, objaviť v nej slová života, ktoré tam určite sú pre každého. A veľmi dôležitým priestorom je rodina. Tam začnime už dnes a utvrdzujme sa v tom!

Jozef Grexa