Poznáte skúsenosť z cestovania vlakom. Počas jazdy nás výhybka presmeruje na koľaj, ktorá ide rovnobežne s predchádzajúcim smerom. Po chvíľočke sa však koľajnice trošku odchýlia a pôvodný smer sa začne vzďaľovať. Vlak nemôže vytočiť zákrutu o 90° ako auto. Odklon od pôvodného smeru je na začiatku nepatrný. Napokon nás však dovedie do úplne iného cieľa. Tak sa niektorým kresťanom stáva, že začnú veriť viac vo svoju vieru, ako v Pána Ježiša Krista. Na tomto princípe vznikajú stále nové a nové sekty, štiepenia zborov. Sebavedomý vodca je skalopevne presvedčený, že má pravdu. V skutočnosti Pravda by mala mať pod kontrolou jeho. Drobná odchýlka vo viere, ktorá však vedie veľmi ďaleko od skutočného kresťanstva. Pavel upozorňuje na tento problém. Ak chceme ako kresťania zostať dôveryhodnými svedkami Krista, nikdy nesmieme začať hlásať svoje presvedčenie o Kristovi, ale musíme hlásať Kristovo svedectvo o nás. Najťažšie je to vtedy, ak Božie slovo hovorí niečo proti našim predstavám, ak nás v niečom napomenie. Práve na to však Božie slovo bolo dané, aby korigovalo naše omyly. Dovoľme mu to aj dnes! Pozrime sa na seba z pohľadu Pána Ježiša Krista! Pozrime sa na seba z pohľadu ľudí, ktorých máme okolo seba! O čom im svedčíme? O Ježišovi, alebo o svojej viere v Neho?
Ján Velebír