Cirkev viditeľná, cirkev neviditeľná.

Každý kresťan vie, že svojim srdcom patrí Kristovi - do Jeho tela. Ak milujem Boha, milujem aj Jeho deti. (1Jn 5,1) Spolupracujem s nimi a pomáham im. Ony zasa mne. Nemusí to však byť organizácia.

Na druhej strane sú tu cirkvi, ktoré majú svoje mená, budovy a štruktúru. Nie, nechcem hovoriť, že je to zlé! Každá z týchto vecí sa dá využiť na šírenie lásky. Pozrime sa však do Biblie aký je vzťah medzi týmito dvoma spoločenstvami:

1. Jeruzalemský zbor. Prvotná cirkev (Skutky 2 a ďalej).

Jej členovia žijú intenzívnou a nepokryteckou láskou. Vtom Ananiáš a Zafira klamú zbor... A umierajú... Jednota medzi viditeľnou a neviditeľnou cirkvou bola teda mimoriadne hlboká. Boh nedopustil žiaden rozpor.

2. Zbory v Korinte, Galáci...

Už mali za sebou tú "prvotnosť". Stratili ju poväčšine. Potrebovali reformáciu (návrat ku počiatku) a Pavol im ju niesol. V Korinte sa popri telesných ľuďoch, zameraných na osobnosti našli aj duchovní - Ježišovi (tí vlastne tvoria neviditeľnú cirkev), ale ostatní si odniesli nálepku: "telesní". Pritom telesné myslenie vedie ku smrti a nie ku spáse (R 8). Teda tu už bol čiastočný rozpor...

3. Cirkev pod vedením Diotrefa. (3Jn 1,9nn), ktorý vyháňal nasledovníkov Krista. Viditeľná cirkev smerovala ku úplnému protikladu

k cirkvi neviditeľnej. Stávala sa iba inštitúciou bez Ducha a Krista.

Ako je to dnes a ako bude zajtra? To závisí od každého z nás. Ide pritom o život. O viac ako ten pozemský, ktorý aj tak raz stratíme. Modlime sa a konajme tak, aby naše cirkevné zbory mali čo najviac Ducha Svätého, aby v nich neprevládali ľudia, ktorí žijú bez Krista a nasledujú len svoje záujmy.

Nemám teraz na mysli niekoho konkrétneho v tej, či onej denominácii. Každý musí v prvom rade bojovať o seba. A to proti svojmu sebectvu. 

Verím, že nakoniec bude Pán Cirkvi opäť dbať na jednotu medzi viditeľným a skrytým. Už sa to deje. Odchádzajú ľudia, čo nemilujú Krista. Biblia číta stále väčšie percento príslušníkov cirkvi, hoci pre 500 rokmi sa ju aj mnohí farári báli brať do rúk. 

Zoberme túto výzvu vážne a s radosťou. Hlavne s láskou. Smerujeme do dobrej Večnosti, tak sa držme na ceste, ktorou je Ježiš.