Obrátený, alebo znovuzrodený?

Ján 3: 1-3 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh. Ježiš mu odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.

Predstavte si: niekoho premenia na vlka. Začne sa správať ako zviera. Zoberú ho dobrí ľudia do výcviku a naučia: "K nohe, podaj labku, aport.", ale aj vyhrabať lyžiara z lavíny, či upozorniť na požiar. Samé dobré veci.

Stane sa vychovaným vlkom. Ale vlkom. Bude v ňom napätie. Keď sa stretne so situáciou, na ktorú nebol vyškolený, zareaguje ako vlk. Keď bude v príliš veľkom strese, napätím "vybuchne".

Takýto boli aj farizeji. Dnes by sme im povedali horliví, či obrátení veriaci. Dobrí ľudia. Vychovaní. Ale zabili Ježiša. Zúrili, keď robil niečo mimoriadne na čo neboli vyškolení.

Hriech robí z každého človeka dravca. Homo homini lupus (človek človeku vlkom) - to poznali už starí Rímania (Plautus).

Preto potrebujeme nové narodenie. Úplnú zmenu podstaty. Nech v nás nežije sebectvo, ale Ježiš osobne. A to neustále.

Snáď najlepší z najlepších - Nikodém - to počul veľmi jasne. AJ každý horlivý kresťan musí poznať túto pravdu. Nestačí sa len obrátiť. Nestačí naučiť sa dobrým veciam. Potrebujeme hlbokú premenu, lebo hriech nás už predtým premenil.

Ako je to s nami? Robíme niečo nacvičené, klameme sami seba zbožnými úkonmi, aby sme nemuseli zomrieť sebe? Alebo to už máme za sebou a žije Kristus v nás a dal nám nové narodenie, nový život?

Dokonca by som povedal: "Čo máme v sebe ešte staré a čo sme už vydali Ježišovi, aby tam priniesol znovuzrodenie?"