Zakladanie zborov je povinnosť

pridal: Prištiak Peter | | zobrazení: 580
S takýmto smelým vyhlásením si dovoľujem vstúpiť do „Dialógu“. Prijmite tento článok, ako osobnú výpoveď človeka, ktorý sa nepovažuje za odborníka, ale za dlžníka v zakladaní zborov. Vychádzam z Veľkej výzvy Pána Ježiša, ktorú adresoval svojim učeníkom tesne pred tým ako bol vzatý do neba: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy...!“ (Matúš 28, 19) Po revolúcii (1989) sa otvorili dvere nových misijných príležitostí. Osobne som si uvedomoval, že cirkev má týmito dverami vyjsť von k ľuďom, aby im porozumela a zároveň ich oslovila evanjeliom. Už v tom období som sa začal stretávať s novým misijným termínom „zakladanie zborov“, čo je voľný preklad z anglického „church planting“, doslova „sadenie cirkvi“. Ide o to, aby sa evanjelium prinieslo aj do oblastí, kde neexistuje cirkev, teda spoločenstvo sústredené na vzkrieseného Krista. Prvýkrát som sa s tým prakticky stretol, keď sa môj švagor Jozef Fábik stal misionárom a začal priekopnícku prácu najprv v Kremnici a potom v Žiari nad Hronom. To druhé miesto sa neskôr stalo riadnou stanicou zboru v Banskej Bystrici kde som vtedy slúžil ako kazateľ.. Veľmi si vážim odvahu prešovského zboru prizvať ďalšieho kazateľa, ktorý by sa venoval staniciam zboru v toplianskej doline a pomáhal pri ich transformácii na samostatné zbory. 23 tisícové mesto Vranov so 16 členným spoločenstvom cirkvi bratskej, to bola pre mňa výzva. Prihlásil som sa do seminárov Hnutia zakladania zborov. Semináre viedla skupina kazateľov a pracovníkov z rôznych cirkví Evanjelickej aliancie. Materiály, svedectvá, „aliančná atmosféra“, to bola pre mňa úplne nová skúsenosť. Verím, že to bol sám Pán, ktorý ma medzi nich doviedol a keď ma neskôr požiadali o spoluprácu, zostal som s nimi. V tom období som usilovne pracoval na misijnej vízii vo Vranove a okolí. Postupne vznikli lokálne staršovstvá, vo Vranove a v Hermanovciach nad Topľou, kde sa už vtedy stavala modlitebňa. Nebolo nám jasné, kde by mal vzniknúť zbor. Nakoniec som sa sťahoval do Hermanoviec. Mali hotovú modlitebňu a potrebovali kazateľa. Dňa 21. 9. 2003 tam bol oficiálne založený nový zbor. SOM PRESVEDČENÝ, ŽE PÁN BOH I TERAZ KONÁ MISIJNÉ DIELO NA SLOVENSKU. IDE VŠAK O TO, ABY SME SA AJ MY DO TOHO ZAPOJILI NAPLNO. Dovoľte ešte pripojiť niekoľko poznámok, ktoré sa týkajú zakladania zborov. Pomaly ubehne 20 rokov od chvíle, ako sa otvorili dvere misijných príležitostí na Slovensku. Všetky evanjelikálne denominácie, vrátane cirkvi bratskej sú obohatené novými skúsenosťami v misijnej práci a pri zakladaní zborov. Nie všetky misijné snahy sa skončili úspešne. Nadšenie pre zakladanie zborov sa pomaly stráca. Lenže my sme ešte nesplnili svoju úlohu! Ešte stále sú na Slovensku dediny a mestá, kde neexistuje živá kresťanská cirkev. Vo väčšine krajských miest máme len malé evanjelikálne zborové spoločenstvá. Pritom žijeme v období slobody a veľkých možností. Netreba žiadne úradné povolenie na vznik stanice, či zboru. Máme jedinečnú teologickú a misijnú školu, ktorá pripravuje pracovníkov. Predovšetkým však máme Slovo života, ktoré potrebujú počuť a prijať noví ľudia. Vďaka Bohu, že zakladanie zborov, teda „sadenie cirkvi“ nie je ľudským hnutím. Som presvedčený, že Pán Boh i teraz koná misijné dielo na Slovensku. Ide však o to, aby sme sa aj my do toho zapojili. Preto ten imperatív v nadpise. Zakladanie zborov je predovšetkým „bremenom“ vedenia zborov. Tí sa modlia a uvažujú, kde a ako treba misijne vykročiť (Skutky 13,1). Vyhľadávajú pracovníkov, ktorí by boli ochotní ujať sa novej práce. Vďaka Bohu, že máme takýchto ľudí a zbory, ktoré za nimi stoja. Hľadajme ďalších. Nakoniec by som vás rád informoval o dobrých zdrojoch, z ktorých sa dá čerpať. Sú to materiály Hnutia zakladania zborov (napr.: Prieskumný projekt o stave cirkví na Slovensku, a iné dobré materiály vydané knižne, ale aj na CD, viď www.hzz.sk ), súbor prednášok o zakladaní zborov v Európe na CD z konferencie evanjelikálnych cirkví v Berlíne „Joining hands for mission in Europe“, napokon je to aj Správa predsedu Rady CB na konferencii CB, apríl 2008. PETER PRIŠTIAK (Autor je kazateľ v Hermanovciach nad Topľou)