Z obsahu

Kázeň uvažuje o nenásytnosti ako o viac než o túžbe po jedle či pôžitkoch: môže byť pokusom zaplniť prázdnotu duše. Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi ukazuje, že striedmosť sa napokon prejavuje aj tým, či dokážeme urobiť miesto človeku pred svojou bránou.

Hlad žalúdka sa ozve, keď je prázdny. Človek však niekedy siaha po ďalšom, hoci telo už má dosť. Podľa kazateľa je za tým aj iná prázdnota — prázdnota ducha. Duša túži po úplnosti, a preto sa neuspokojí tým, že ju človek zahlcuje zmyslovými pôžitkami. Tie môžu priniesť chvíľkové potešenie, no ak sa stanú únikom pred vnútorným prázdnom, človek chce stále viac a získava stále menej. „Uniesť svoju prázdnotu. Tam to začína,“ hovorí kazateľ.

Práve takúto nenásytnosť stavia do svetla evanjeliového príbehu o boháčovi a Lazárovi. Jeden hoduje v dome, druhý leží pri jeho bráne a túži po odpadkoch zo stola. Boháč Lazára nevidí, hoci je tak blízko. Jeho bohatstvo sa nemení na pohostinnosť a jeho stôl zostáva uzavretý. Kazateľ pripomína, že každý má pred svojou bránou svojho Lazára. Hovorí aj o spoločnom stole: ak niekto berie všetko, inému nemusí zostať nič. Nenásytnosť sa tak netýka iba osobného pôžitku, ale aj vzťahu k ľuďom, ktorých biedu prehliadame.

Rozprávanie o Zachejovi ukazuje inú možnosť. Ježiš vstupuje do domu človeka, ktorý zbohatol nekalým spôsobom, a Zachej odpovedá rozhodnutím rozdeliť majetok s chudobnými a nahradiť tým, ktorých oklamal. Kazateľ v tom vidí stretnutie, ktoré premieňa pohľad: Zachej spoznáva, že Ježišom sa naňho dívajú tí, ktorým ublížil. Namiesto toho, aby Ježiša poslal preč, vstupuje na most, ktorý mu bol ponúknutý.

Striedmosť teda nie je iba zákazom či obmedzením. Je to „ustúpenie od seba“ — uvoľnenie vlastného priestoru, aby doň mohol vstúpiť druhý. K tomu môže viesť aj ticho modlitby, keď človek vypne prúd obrazov a podnetov a obráti pozornosť k tomu, na čom skutočne záleží. Pozvať svojho Lazára k stolu znamená otvoriť mu miesto, ktoré by inak zabralo vlastné pohodlie či túžba po ďalšom. Kazateľ uzatvára, že Kristus sedí pri našom stole práve vtedy, keď pri ňom usadíme tých, ktorých sme doteraz prehliadali.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Homília z Kaplnky 25.10.2026. Kto by nevidel prázdnotu sveta – ak neberieme do úvahy mladých ľudí, celkom pohltených ruchom, rozptýlením a myšlienkami na budúcnosť? Pripravte ich však o rozptýlenie, a uvidíte ako uschýnajú nudou. Pociťujú pri tom vlastnú ničotu, i keď ju nechápu; veď pre človeka je skutočným nešťastím ten neznesiteľný smútok, ktorý ho posadne, len čo je nútený uvažovať o sebe a ničím sa nerozptyľovať. – Blaise Pascal Slovo: Daniel Pastirčák Čítanie z Biblie: Peter Šimko Nahrávka: Dávid Laco 00:00 – Zbierka 00:15 – Úvodný citát 00:30 – Čítanie z Biblie 03:45 – Homília

Démon nenásytnosti

Všetko od Pastirčák Daniel