Z obsahu

Žalm 148 pozýva celé stvorenstvo – od anjelov a hviezd až po ľudí – chváliť Boha. Jeho posolstvo sa však dotýka aj otázky, prečo v nás krása niekedy prebúdza nielen radosť, ale aj smútok a túžbu podeliť sa o ňu s niekým ďalším.

Kazateľ spomína na večer v Poloninách, keď čakal na západ slnka. V okolitej prírode sa ozývali jelene, v údoliach sa dvíhala inverzia a nad ním sa rozprestierala jasná obloha. Nikde nevidel svetlá miest ani dedín. Zvyčajne samotu vyhľadáva, no v tej chvíli pocítil silnú túžbu niekomu o tom všetkom rozprávať. Krása ho napĺňala, ale zároveň v ňom vyvolala smútok, ktorý si nevedel celkom vysvetliť.

Odpoveď mu ponúkol práve žalm 148. Žalmista v ňom nehovorí iba o tom, že má Boha chváliť človek. Volá k oslave slnko, mesiac, hviezdy, oblaky, vrchy, stromy, zvieratá aj všetkých ľudí. Stvorenstvo chváli Boha tým, že jestvuje a odráža jeho múdrosť a lásku. „Chváľte ho slnko i mesiac. Chváľte ho všetky jagavé hviezdy,“ znie výzva, ktorá zahŕňa celý svet.

Keď človek vníma krásu, môže sa v ňom prebudiť túžba zdieľať ju. Kazateľ pripomína, že podobnú túžbu nachádzame aj v žalme: jeho autor nechce zostať pri oslave sám, ale pozýva k nej všetkých okolo seba. Ani človek nedokáže krásu obsiahnuť sám; potrebuje druhých. Túžba po zdieľaní pritom môže ukazovať na niečo ešte hlbšie – na túžbu po úplnosti, ktorú podľa kazateľa prinesie až nové stvorenie.

Krása tak môže byť iba ochutnávkou niečoho, čo v prítomnosti ešte nemáme v plnosti. Kazateľ odkazuje na myšlienku C. S. Lewisa, že stretnutie s krásou prebúdza túžbu, ktorú nič pozemské nedokáže úplne naplniť. Človek akoby pocítil clivotu po pravom domove.

Žalm zároveň obracia pozornosť od človeka k Bohu. Boh nepotrebuje našu oslavu, aby bol vyvýšený; oslava uznáva, kým je. Potrebujeme ju my, pretože nás učí nevnímať svet iba podľa toho, čo nám môže poskytnúť. Keď sa stredom všetkého stane naše vlastné ja, posudzujeme ľudí, prácu aj prírodu podľa úžitku. Žalm 148 nás pozýva vidieť svet ako stvorenstvo, ktoré patrí Bohu a má svoj hlas. Človek sa k tomuto hlasu môže pridať.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Homília z Kaplnky 18.10.2026 My netúžime krásu len vidieť – hoci Boh vie, že aj to je veľký dar. Chceme čosi iné, čo sa dá len ťažko vyjadriť slovami – chceme byť zjednotení s krásou, ktorú vidíme; chceme do nej vstúpiť, prijať ju do seba; kúpať sa v nej, stať sa jej súčasťou. – C. S. Lewis Slovo: Marek Jurčo Čítanie z Biblie: Anna Tölgyessyová Nahrávka: Peter Gála 00:00 – Zbierka 00:15 – Úvodný citát 00:30 – Čítanie z Biblie 02:00 – Homília

Stretnutie s krásou

Všetko od Pastirčák Daniel