Name: Rukopisné hudobné pramene slovenskej duchovnej piesne z rokov 1585-1666 a ich vzťah k Cithare
Uploaded: 2026-10-14T08:53:21+02:00
Duration: 24 min 8 s
Channel: ECAV
Description: Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečník: Mgr. PETER RUŠČIN, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV

Z obsahu

Evanjelický cirkevný spev na území Slovenska mal bohatú tradíciu už pred príchodom Juraja Tranovského. Zachované rukopisy a zlomky ukazujú, že jeho kancionál nenadviazal na prázdne miesto: vyrástol z prostredia, v ktorom sa spievali prevzaté aj domáce piesne a poznali sa tiež zborové úpravy.

Pramene z obdobia pred Tranovským sa zachovali len v malom počte a nie všetky obsahujú notované nápevy. Napriek tomu umožňujú nahliadnuť do podoby cirkevného spevu od konca 16. storočia. Výskumníci skúmali napríklad banskobystrickú agendu z roku 1585, mladšiu banskobystrickú agendu, rukopisný kancionál zo Skalice či fragmenty spevníka nájdené vo väzbe knihy z Hôrky pri Poprade. Každý z týchto prameňov zachytáva inú časť tejto tradície.

Osobitne výrečná je mladšia banskobystrická agenda. Obsahuje 86 cirkevných spevov, z ktorých 41 má zapísaný nápev. Sú medzi nimi antifóny, litánie, lamentácie aj duchovné piesne. Pozornosť si zasluhuje osem piesní v češtine, upravených pre viac hlasov; texty však boli v miestnom prostredí výrazne slovakizované. V agende sa zachovali aj slovenské piesne a spevy, z ktorých niektoré sa neskôr objavili v Tranovského Cithare sanctorum. Z prvého vydania kancionála možno podľa prednášajúceho nájsť 23 skladieb pochádzajúcich z tejto agendy. Niektoré piesne, ktoré sa v Tranovského časoch spájali s jeho menom, mohli vzniknúť už koncom 16. storočia.

Ďalším dokladom živej hudobnej kultúry sú poškodené fragmenty spevníka z Hôrky. Obsahovali 24 viachlasných skladieb s českými alebo latinskými textami. Pre časť z nich sa podarilo zrekonštruovať podobu; viaceré texty pritom nie sú známe z českých prameňov. To naznačuje, že vedľa prevzatých piesní existovala aj domáca tvorba. V jednom z fragmentov sa zachovala skladba spájaná so záverom pašií a veršom „Ježiš Kriste, zmiluj sa nad nami“.

Viachlasný spev teda tvoril súčasť dobovej praxe, no hlavnou podobou bohoslužobného spevu zostával jednohlasný spev bez inštrumentálneho sprievodu. Práve naň sa sústreďuje aj Tranovského kancionál, ktorý zaznamenáva hlavné melódie piesní a spevov. Jeho význam podľa prednášky spočíval okrem kvalitných textov a prekladov aj v podpore zjednotenia spevu duchovných piesní medzi slovenskými mestskými a vidieckymi lokalitami. Zachované pramene tak ukazujú, že Tranovský nadviazal na už rozvinutú tradíciu a svojím kancionálom jej dal pevnejšiu, spoločnú podobu.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečník: Mgr. PETER RUŠČIN, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV

Všetko od ECAV