Name: Komentované úvahy Emila Belluša o stavbe evanjelického chrámu
Uploaded: 2026-10-12T08:54:28+02:00
Duration: 12 min 6 s
Channel: ECAV
Description: Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečník: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave

Z obsahu

Reč predstavuje architekta Emila Beluša a jeho uvažovanie o sakrálnej architektúre, ktoré zachytáva aj prednáška z roku 1943. Jej ústrednou témou je, ako má podoba evanjelického chrámu vyjadrovať jeho teologické a komunitné poslanie.

Beluš sa v prednáške venoval vzťahu teológie a hmotného priestoru, pričom siahol aj do histórie. Nezostal však iba pri ideových otázkach: hovoril tiež o technickom riešení chrámu, akustike či osvetlení. Práve prepojenie duchovného zámeru s konkrétnou stavbou je v jeho uvažovaní výrazné. Chrám podľa neho nie je len obalom pre bohoslužbu; jeho usporiadanie môže vyjadriť, čo je v nej podstatné.

Beluš sa prikláňal k centrálnemu pôdorysu evanjelických chrámov, v ktorom je oltár umiestnený uprostred. „Oltár v strede, odtiaľ odznieva slovo Božie,“ vysvetľuje prednášajúci jeho úvahu. Veriaci tak nie sú usporiadaní iba smerom k jednému vzdialenému bodu, ale okolo stredu, z ktorého zaznieva kázeň. Beluš v takejto dispozícii videl aj demokratický rozmer a možnosť, ako sa evanjelická cirkev môže odlíšiť od katolíckej tradície. Zároveň však nepresadzoval jeden pôdorys bez ohľadu na okolnosti: pri menšom počte veriacich, približne pod sto až stopäťdesiat, podľa neho mohol byť vhodnejší obdĺžnikový priestor.

Zaujímavý je rozdiel medzi touto predstavou a realizáciami, ku ktorým sa Beluš napokon dostal. Z jeho sakrálnych stavieb boli uskutočnené dve, presídlenecké kostoly v Senci a Nesvadoch. Senec prednášajúci opisuje ako veľmi asketický. Beluš pritom neodmietal výtvarné prvky, no za dôležité považoval, aby výzdoba neprekryla charakter priestoru. K jeho riešeniam patrili aj vitrážne okná. Prednášajúci pritom pripomína, že kryštálové lustre, ktorými sa niektoré kostoly neskôr dopĺňali, do takéhoto asketického vybavenia podľa neho nepatria.

V slovenskej evanjelickej tradícii sa stretávajú aj rôzne vrstvy minulosti. Mnohé chrámy boli prevzaté po katolíkoch; v Štítniku sa zachovala staršia výzdoba, pretože ju evanjelici premaľovali na bielo, a nie zlikvidovali. Dnes sa v tom istom priestore konajú evanjelické služby Božie a zároveň zostáva prítomná výzdoba z predprotestantského obdobia. Príklad ukazuje, že sakrálny priestor môže uchovávať viacero dejinných vrstiev naraz. Téma architektúry sa tak v prednáške dotýka nielen tvaru budovy, ale aj spôsobu, akým sa v nej stretávajú viera, bohoslužba a história.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečník: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave

Všetko od ECAV