Z obsahu
Prednáška predstavuje projekt a knihu o architektoch a staviteľoch kostolov, synagóg a modlitební rôznych náboženských spoločenstiev. Jej ústrednou myšlienkou je, že chrám nie je iba stavbou, ale miestom, v ktorom sa stretávajú dejiny, viera a život viacerých generácií.
„Chrám je nadčasové dielo.“ Rečník touto vetou vystihuje, čo odlišuje sakrálnu stavbu od domu určeného jednej rodine. Kostol, synagóga či modlitebňa slúžia celej náboženskej obci a môžu pretrvať dlhšie než životy ľudí, ktorí ich postavili alebo navštevovali. V ich múroch a omietkach sú podľa neho uložené modlitby a túžby predkov. Zároveň pamätajú obdobia pokoja i chvíle poznačené vojnami, ničením a prírodnými katastrofami.
Vznik takého miesta si vyžaduje spoločné úsilie mnohých ľudí: architektov, staviteľov, manažérov, finančníkov aj robotníkov. Výsledkom je však viac než súhrn ich práce. Sakrálna architektúra odráža dobu, v ktorej vznikla, a vytvára priestor na modlitbu, meditáciu a rozjímanie. Je aj miestom, kde sa ľudia stretávajú a zdieľajú radostné i smutné udalosti svojho života. Postaviť chrám, ktorý bude slúžiť nasledujúcim generáciám a zároveň pripomínať čas svojho vzniku, označuje rečník za výzvu pre architekta.
Túto predstavu odzrkadľuje aj záber projektu: kniha zahŕňa jedenásť náboženstiev a venuje sa architektom či staviteľom ich sakrálnych objektov. Rečník spomína synagógy, evanjelické a katolícke kostoly, gréckokatolícke stavby aj modlitebne ďalších cirkví. Nejde teda len o prehliadku architektonických diel, ale aj o zachytenie rozmanitých spoločenstiev a ich miest na stretávanie.
Podoba týchto stavieb súvisí aj s podmienkami, v ktorých vznikali. Počas socializmu sa postavilo minimum nových chrámov a pri niektorých projektoch zasahovali cirkevní tajomníci. Rečník pripomína prípady, keď bol dokončený objekt zapečatený a nesmel byť posvätený. Po roku 1989 sa zasa veriaci usilovali dobehnúť zameškané. Rýchle projektovanie a výstavba niekedy podľa jeho slov viedli k menej premysleným a neprecíteným riešeniam. Aj tieto okolnosti patria k príbehu sakrálnej architektúry: stavby nesú stopy nielen tvorivých rozhodnutí, ale aj možností a obmedzení svojej doby.
Keď sa chrám zachováva naprieč generáciami, zostáva svedkom toho, čo ľudia prežívali a čomu verili. Práve preto sa pri jeho skúmaní stretáva architektúra s dejinami náboženských obcí aj s osobnými príbehmi tých, ktorí stavbu navrhli, postavili a používali.
Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.
Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026
Rečník: prof. Ľubo Stacho a Mgr. art. Monika Stacho, ArtD., Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave