Name: Premeny a adaptácie žalmov v pramennej tradícii spevníka Cantus Catholici (1655)
Uploaded: 2026-10-15T20:15:02+02:00
Duration: 20 min 24 s
Channel: ECAV
Description: Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečníčka: Mgr. ĽUBICA BLAŽENCOVÁ, PhD., Pedagogická fakulta Univerzity Komenského

Z obsahu

Prednáška sa venuje duchovným piesňam v starších slovenských spevníkoch a tomu, ako sa v nich menili texty prevzaté z biblických žalmov. Na príklade žalmu 1 ukazuje, že pieseň mohla prechádzať medzi spevníkmi a pritom nadobúdať nové podoby.

„Táto adaptácia neprebieha ako akési mechanické preberanie predlohy, ale ako postupné textové pretváranie prameňa.“ Touto myšlienkou prednášajúca vystihuje podstatný rozdiel medzi obyčajným prevzatím textu a jeho tvorivým spracovaním. Žalmová pieseň mohla vychádzať zo spoločnej predlohy, no pri ďalšom použití sa menili jej slová, stavba i spôsob, akým vyjadrovala pôvodný obsah. Text sa tak prispôsoboval prostrediu konkrétneho spevníka a jeho duchovnému či liturgickému využitiu.

Žalmy pritom neboli iba textami určenými na čítanie. Ich piesňové parafrázy predstavovali spievanú modlitbu a v kancionáloch sa objavovali v rôznych podobách: ako verné preklady, voľnejšie parafrázy alebo piesne inšpirované žalmovým motívom. Pri parafráze nešlo o doslovný preklad. Biblický text sa pretváral do viazanej reči, menil sa jeho jazyk a niekedy aj významový dôraz. Keď sa ocitol v novom interpretačnom rámci, jeho obsah sa nanovo aktualizoval.

Osobitnú pozornosť venovala prednášajúca žalmu 1, ktorý bol v dobovej piesňovej tvorbe obľúbený. Jeho spracovania možno nájsť v evanjelickom spevníku Cithara Sanctorum aj v oboch vydaniach katolíckeho Cantus Catholicus. Porovnanie rozličných textových podôb ukazuje, že rozdiely sa netýkali iba jednotlivých slov. Niekde sa mení úvodné dvojveršie, inde sa objavuje strofa, ktorá v ďalších verziách chýba. Niektoré spevníky pripájajú na konci doxológiu, teda chválospev, zatiaľ čo Cantus Catholicus sa podľa prednášajúcej končí bližšie k podobe samotného žalmu.

Takéto úpravy odhaľujú, že texty žili v prostredí, v ktorom sa odovzdávali a používali. Spevník nebol len zbierkou hotových piesní, ale aj miestom, kde sa staršia tradícia prispôsobovala novým potrebám a predstavám. Rozdiely medzi jednotlivými verziami tak umožňujú sledovať, ako sa spoločný náboženský text uplatňoval v katolíckom a evanjelickom prostredí.

V jazyku piesní sa biblická obraznosť prepájala s výrazmi bližšími dobovým poslucháčom. Obraz stromu pri vodách sa rozvíjal vysvetlením, že prináša dobré ovocie; pominuteľnosť človeka sa vyjadrovala prachom unášaným vetrom. Aj tieto podoby ukazujú, že žalmová parafráza bola otvoreným žánrom: zachovávala väzbu na staršiu piesňovú tradíciu, no zároveň sa menila tak, aby mohla fungovať v novom spevníkovom prostredí.

Zhrnutie vytvorené automaticky z videa alebo popisu, môže obsahovať nepresnosti.

Prednáška odznela na konferencii Sláva šľachetným 2026 Rečníčka: Mgr. ĽUBICA BLAŽENCOVÁ, PhD., Pedagogická fakulta Univerzity Komenského

Všetko od ECAV