Svätého Štefana, prvého mučeníka

Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“

Buď mi skalou útočišťa, * opevneným hradom mojej spásy. Veď ty si moja sila a moje útočište, * pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. R. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; * ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. Plesám a teším sa, že si milosrdný, * lebo si zhliadol na moju poníženosť. R. Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov * a prenasledovateľov. Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom * a zachráň ma vo svojom milosrdenstve. R.