Štvrtok po 4. adventnej nedeli

Keď kráľ Dávid býval už vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“ V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť. Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach. R. „Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“ R. On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, * môj Boh a útočište mojej spásy.“ Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním. R.