Svätého Bonaventúru, biskupa a učiteľa Cirkvi

Toto hovorí Pán: „Beda Asýrsku! Ono je prútom môjho hnevu a palicou v mojej ruke; je mojím rozhorčením. Posielam ho k bezbožnému národu, dávam mu rozkaz proti ľudu, ktorý ma hnevá, aby uchvátil korisť a odniesol lup a aby ho rozšliapal ako blato ulíc. Lež on tak neuvažuje, jeho srdce tak nezmýšľa; on má v úmysle ničiť a vyhubiť nemálo národov. Lebo hovorí: ‚Silou svojej ruky som všetko urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, vyraboval som ich pokladnice a ako všemocný som strhol tých, čo sedia na tróne. Ako na hniezdo siahla moja ruka na bohatstvo národov, ako sa zbierajú opustené vajcia, tak som zhrabol celú zem a nebolo toho, kto by zatrepotal krídlom, otvoril zobák a zapišťal.‘ Vari sa bude vypínať sekera nad toho, čo ňou rúbe? Alebo sa píla bude vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby prút hýbal tým, čo ho dvíha, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je z dreva. Preto Pán, Vladár zástupov, pošle na jeho vykŕmených vojakov hlad a pod jeho slávou bude zúriť ako páľa ohňa horúčosť.“

Pane, šliapu po tvojom ľude * a tvoje dedičstvo týrajú. Vraždia vdovy a cudzincov * a zabíjajú siroty. R. A hovoria si: „Pán to nevidí, * nevie o tom Boh Jakubov.“ Pochopte to, vy, nerozumní v národe; * kedy to porozumiete, hlupáci? R. Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, * alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel? Že by netrestal ten, čo vychováva národy, * čo učí ľud múdrosti? R. Lebo Pán neodvrhne svoj ľud * a neopustí svoje dedičstvo. Súd sa zasa navráti k spravodlivosti * a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční. R.