Utorok 15. týždňa v Cezročnom období

Keď bol judským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v lese pod náporom vetra. Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: ‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“ Toto hovorí Pán, Boh: „Nestane sa, nebude to tak; lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku Rasin. Ešte šesťdesiat a päť rokov a Efraim prestane byť národom. A hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, neobstojíte.“

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha. Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * je celej zemi na radosť. R. Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa. Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. R. Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík. No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek; R. hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku, ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské. R.