Čítanie Izaiášovho prorockého spisu nie je veľmi veselé čítanie. Vyvolený národ, ktorý si Hospodin zamiloval, ktorý sa mal stať svetlom pre národy a ktorý si vyvolil ako synov a dcéry, tento vyvolený národ sklamal na celej čiare. Ukázalo sa, že obnova človeka, ľudského zmýšľania nie je v ľudskej sile ani moci. Napokon sa vykľuje šidlo z vreca – ukáže sa, že zmýšľanie ľudského srdca je zlé od jeho mladosti. Že človek miluje radšej modly, ako živého Boha, Otca nebeského. Človek nechce, aby Boh bol Bohom (Luther). – – Smutné nie je len čítanie dejín izraelského národa. Ak by nejaký prorok napísal podrobný životopis hocikoho z nás, dopadli by sme rovnako. Apoštol Pavel to skonštatoval v liste Rímskym 3,10nn: „Niet spravodlivého ani jedného!“ Niet v nás lásky k Bohu, ani k blížnemu. Základným motívom nášho správania je sebectvo – láska sa stala iba smiešnou romantikou... – – Izaiášovo proroctvo má však aj veselšie motívy. Obsahuje úžasné Božie zasľúbenia. V predchádzajúcej kapitole čítame: „Ale pre Sion príde ako Vykupiteľ, aj pre tých, ktorí sa v Jákobovi odvrátili od priestupku – znie výrok Hospodinov“ (59,20). – – Tieto zasľúbenia rozjasňujú životy všetkých, ktorí uverili v Ježiša Krista, ktorí Ho prijali za svojho Pána, vyznávajú Jeho meno napriek nevere, posmechu, pohŕdaniu. A to je úžasné svedectvo na začiatku adventu: Neboj sa, len ver! Neboj sa, len sa drž Ježiša Krista! Boh už zmenil tvoj život, bude s tebou aj naďalej, aj ty patríš k vyvoleným Božím.
Jozef Grexa