Už veľakrát som počul, že prijať niečo len tak z milosti, či už darček, či pochopenie, odpustenie, je ponižujúce. Iste, zvlášť, ak sa ten, kto obdarúva, pozerá na nás tak trochu zhora. To si vyžaduje pokoru. Egoisti túžiaci po moci nedokážu prijať, že je ešte niekto nad nimi. Že teda nie sú až takí mocipáni. Ďalej pokračujú v dokazovaní si, že predsa sú najväčší. Iste, vieme, že je to jedine Boh, ktorý „odpustí hriechy zo svojho milosrdného srdca“. Lebo to je „známosť spasenia“. Nech je človek akokoľvek úspešný, predsa len musí uznať a pokorne prijať Božiu lásku, Božiu veľkosť a milosť. Pre život večný. Je dobré si to na začiatku cirkevného roku uvedomiť. Poznáme spasenie? Bez odpustenia hriechov to nepôjde. Netvárme sa pobožne, verme v Evanjelium a verme v Ježiša Krista! A žime život viery! Z milosti.
Ján Brozman