Neraz počúvam názory, že Pán Boh – ako Láska – všetkých vezme do neba. Nikoho neodsúdi, pretože On je láska. V takejto povere mi zaznieva nedávna viera „v lepšie zajtrajšky“, čomu sme sa učili v socialistickej škole celé desaťročia. Každý z nás túži po dobrej budúcnosti, a napriek prichádzajúcim chorobám a slabostiam, napriek blízkej smrti, radšej očakávame dobré roky než zlé. Aj na konci tohto roka, po Vianociach, očakávame, že o dva dni iste začne lepší rok, v ktorom sa nám podarí mnohé napraviť. Židia mali svoju vieru v jediného Boha, preto Ježiša, ktorý zostúpil ako Boh v tele, väčšinou neprijali. Neprestajne očakávali nového Mesiáša, Spasiteľa, ktorý ešte len príde. Nestačilo, že sa postavil pred nich a povedal im úplne zreteľne: „Kto mňa vidí, vidí Toho, ktorý ma poslal.“ Radšej ďalej čakali. Mnohí z nás možno ešte stále čakajú, že budúcnosť bude krajšia a lepšia – bez toho, aby sa niečo zmenilo v nich samotných. Iní vedia, že zmena vonkajších pomerov sa začína vnútornou zmenou. Posledné dva dni roku môžeme nechať Duchu Svätému urobiť v nás veľké zmeny, aby sme od utorka, keď už budeme písať nový letopočet, mohli žiť priamo tú dobrú, lepšiu budúcnosť so Spasiteľom. Bez Neho to totiž nie je dobrá budúcnosť.
Ľubo a Monika Beňovci