Každého sa utrpenie nejakým spôsobom dotklo. Zasiahlo a zasahuje do nášho života. Môže trvať niekoľko mesiacov, niekoľko rokov, ale nie je vylúčené, že trápenie či súženie nemôže byť až do konca života! V takýchto situáciách sa cítime úplne na dne a neraz pochybujeme o tom, či má zmysel veriť v Pána Boha. Áno, má! Zmysel všetkých utrpení a skúšok je v tom, že slúžia na prečistenie našej viery. Tento očistný proces má vieru zbaviť všetkých prímesí a pripraviť nás na stretnutie s Ježišom Kristom. Súženia skutočnej viere neublížia, iba ju zocelia tak, ako oheň prečisťuje zlato. Do nášho, ľudského, života nič nevstupuje náhodne. Pán Boh vie, čo má komu slúžiť na zocelenie viery. Skúšky nás učia trpezlivosti (Rím 5,3-4; Jk 1,2-3) a pomáhajú nám rásť do podoby, aká sa páči Bohu. Veľký učiteľ národov, Ján Ámos Komenský, povedal, že „celý život človeka je Božou školou“, v ktorej sa človek pripravuje na večnosť. Pozemský život je vlastne prijímacou skúškou do večného života. Aby sme túto prijímaciu skúšku úspešne zvládli, dôverujme Pánu Bohu! On je verný priateľ, ktorý nás neopustí v žiadnej situácii, dá dosť síl ku všetkému, čím nás vedie, nikoho nezanechá na pol ceste a každého chce doviesť k cieľu. Skutočná viera má v sebe nádej, ktorá sa pozerá do budúcnosti na to, čo Pán Boh pripravil všetkým svojim verným, aj keď zatiaľ nič z toho nie je vidieť. On dáva našej nádeji konkrétny obsah.
Eva Juríková