Milan Jurčo v jednej zo svojich básní hovorí o tom, že „telom som ešte tu, no dušou som už občan neba“. Nik z nás nevie presne opísať toto napätie medzi túžbou a realitou, či medzi tým, čo hovorí Písmo a tým, kde presne sa nachádzame. Nebo je dôležitý biblický pojem. Je však iné než všetko, čo je vykreslené farbičkami. Častá paralela je vo vyjadrení – „kráľovstvo nebeské“, ktoré asi najčastejšie používal Ježiš, keď chcel čo najvernejšie vystihnúť podstatu neba. A hoci je nebo realita, predsa je daná podmienka, bez ktorej nie je možné byť v nebeskom kráľovstve. Ján 3,3: „Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže vidieť kráľovstvo nebeské“. Pre ľudí, ktorí sa narodili znovu je napísaný daný text. Človek, ktorý nie je súčasťou nebeského kráľovstva, prijíma všetky nariadenia len ako príkazy a predpisy, a tak sa dostáva do zajatia zákona. Daný text sa začína slovom „milovaný“. Všetko ostatné stráca na hodnote, ak toto jednoduché oslovenie nie je pravdivé aj pre teba. Si prijatý a milovaný. Napriek tomu ako vyzeráš, ako sa správaš, ako hovoríš. Si milovaný. Žijeme však v zlom svete. Až v takom zlom, že ľudí, ktorí sú v „Božom kráľovstve“, ohovárajú ako zločincov. Nielen okolie bude útočiť na nás, ale aj naše vnútorné túžby, telesné žiadosti budú bojovať proti našej duši. – – Žijeme s poslaním – osláviť Boha. Pozri sa na svoje okolie a odpovedz, či vidiac tvoje skutky, oslavujú Boha? – – Kde sa nachádzaš? Si v „Božom kráľovstve“, či – ako povedal Ježiš zákonníkovi – „nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“?
Miloš Paštrnák