Náboženská prax, o ktorej hovorí dnešné slovo, je nám dosť vzdialená. Ruky si síce umývame každý deň – je to dobrý hygienický návyk, lenže v dobe pozemského účinkovania Pána Ježiša bol tento úkon súčasťou náboženského obradu. Keď Žid prišiel z trhu domov, musel sa umyť – no nie preto, že mal špinavé ruky, ale kvôli stretnutiam s pohanmi, ktorí v očiach vyvolených boli nečistí. Vonkajší úkon mal poslúžiť na zmytie nečistoty, ktorá mala koreň kdesi oveľa hlbšie. Pán Ježiš hovorí o nečistote, ktorá je zažratá zvnútra. Ľudskému oku je neviditeľná a vonkajším úkonom sa nijako nedá zmyť. Dnes by sme mohli povedať, že zlo nie je ukryté vo veciach tohto sveta, tie sú darom Božím pre nás, zlo číha v nás. Niektorí ľudia hovoria, že peniaze sú špinavé, že kvôli nim je veľa utrpenia vo svete. Lenže to nie je pravda. Peniaze nie sú nečistým zlom, ale naše milovanie peňazí, chamtivosť, lakomstvo, závisť a tvrdosť sebeckého srdca sú ovocím prítomnosti zlého v srdci. Nečistota nie je vec, nečistota je nesprávny vzťah k veciam, ktoré potom získavajú prvoradé miesto v živote a všetko ostatné je im podriadené. Ak premietame zlo do vecí a do druhých ľudí, vtedy sa v nás ono usádza v rôznych podobách, ktoré sa žiadnym vonkajším úkonom nedá zmyť. Na túto pravdu farizeji zabudli. A čo s nečistým srdcom? Tu prichádza prebodnutá Kristova ruka, ktorá má moc úspešne sa postaviť proti Zlému. Ruka, ktorá očisťuje dotykmi odpustenia a lásky. Ak sme s ňou spojení, platí pre nás sľub: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia“. Ak nahliadneš dnes do svojho vnútra, koho alebo čo tam zazrieš? Neumy si dnes ruky ako Pilát, ktorý nechcel mať s Kristom nič spoločné, neumy si ich povrchne ako farizeji, ktorým záležalo viac na vonkajšku, ako na vnútri! Nechaj si umyť svoje srdce Ježišovou vystretou rukou, ktorá i dnes klope a čaká pri tvojich dverách!
Peter Mihoč