S Ježišovými učeníkmi sa stretávame v ťažkej chvíli. Silný vietor a zdvihnuté vlny mora spôsobili neprehľadnú situáciu, v ktorej sa im veľmi ťažko orientovalo. Táto dezorientácia spôsobila, že nespoznali Toho, ktorý im prichádza podať pomocnú ruku. Slová strachu a zvolanie „to je prízrak“, jasne hovoria, že v strachu, bolesti, v utrpení veľmi rýchlo môžeme stratiť schopnosť spoznať skutočnú pomoc, ktorá prichádza v podobe vystretej Kristovej ruky. Koľkí i dnes povedia, „kde je tvoj Boh, keď niečo také dopustil“, „kde je Boh, keď takto musíš trpieť“, „je ten tvoj Boh skutočne reálny, alebo je to len prízrak vymyslený ľuďmi?“ Bolesť a strach nám mnohokrát zakaľujú zrak viery a živý Kristus sa nám javí ako prízrak. Tu však treba pamätať na to, že na tej vystretej ruke, ktorá chce pomôcť, sú aj znaky bolesti a utrpenia. Sú tam stopy po klincoch, ktoré jasne deklarujú, že Kristov kríž nie je prízrak, to je moc a sila, ktorá pomáha utíšiť rôzne vlny smútku a beznádeje, lebo na ňom sa vyplnila prosba učeníkov: „Pane, zachráň nás!“ Kríž je vystretou rukou Pánovou, ktorá nás chytá a ponúka nám, topiacim sa, pomoc v pravý čas. Len čo vstúpil na loď, vietor utíchol. Len čo vstúpi vzkriesený Kristus do našej loďky zmietanej životnými trápeniami, chorobami, do zdanlivo neriešiteľných situácií, vtedy nastáva utíšenie, a človek nachádza pevnú pôdu pod nohami. Utíšenie vĺn teda vždy prichádza s príchodom Krista na palubu loďky nášho života. Nezabudni – aj dnes!
Peter Mihoč