Rozličné duchovné prúdy, ktoré dnes hlasno propagujú rozvíjanie „duchovného“ života, vychádzajú z reklamných trikov. Presne poznajú potreby vystresovaných, nedocenených, sklamaných ľudí a snažia sa im v literatúre, kurzoch tzv. sebapoznávania, hrami s číslami, podsúvať praktiky, ktoré majú viesť k neochvejnému sebavedomiu, k zmene života. Je to však zmena BEZ Krista. Bez pokánia. Bez zodpovednosti za život blížnych, dokonca tých najbližších. Každý tu hľadá „boha“ – svoje šťastie, sebarealizáciu, sústredenie – výsostne uspokojenie vlastných potrieb. Bez spoločenstva, bez spätnej väzby. – – Nie, falošní proroci nie sú na ústupe. Poznajú trendy a vedia, že ak je človek duchovne prázdny, uspejú. A zbohatnú. Pozor, ani spoločenstvo veriacich ľudí nie je pred ich zhubným vplyvom chránené. Tam, kde je naše kresťanstvo neaktuálne, kde ľudí neoslovuje, ak mu nerozumejú, nechajú sa zviesť. Boh to však nenechá tak. Hazard s dôverou svojich ľudí neznáša. Tí, ktorí sa Bohu (a aj ľuďom) vysmievajú, skrachujú. Potknú sa a padnú. Od nás však očakáva, že budeme stále nanovo definovať, že vieme, Komu sme uverili. Slovom aj skutkom.
Anna Polcková